4.3 Basketbal

4.3.1 Rozcvičenie

A/ Všeobecné zameranie

Rozohriatie . Už pri rozohriatí sa snažíme čo najviac pracovať s loptami ( malý počet hodín ŠH – basketbalu ). Zároveň je to aj opakovanie herných činností jednotlivca ktoré sa preberali. Zaťaženie mierne. Forma hromadná.

Napríklad : V pokluse rôzne druhy driblingu a streľby podľa pokynov učiteľa. Každý hráč so svojou loptou individuálne. Čas : 3 min.

V rámci všeobecného rozcvičenia uvádzame ako jednu z možností jogovo – strečingové cvičenia. Je pre nich charakteristické, že sa uskutočňujú sústredene s koncentráciou na svalové skupiny ktoré sa aktuálne naťahujú resp. uvoľňujú.

Prechody s jednej polohy do druhej sú pomalšie , výdrže dlhšie, podľa osobných dispozícii cvičenca ( pokiaľ poloha nezačne byť nepríjemná ). Počet cvičení preto môže byť menší.

Trojuholník 1 (video >>) Stoj rozkročný, chrbát vystretý, ruky visia voľne pri tele. Hlboký nádych. S výdychom ukláňame trup doľava, ľavú pažu sunieme na dol po vonkajšej strane ľavej nohy. Pravú pažu vzpažujeme ponad hlavu tak, že jej ramenná časť sa dotýka pravého ucha. V polohe zotrváme počas niekoľkých dychov. S nádychom sa vrátime do východiskovej polohy. To isté cvičíme na druhú stranu. Opakujeme 3 x. Toto cvičenie posilňuje chrbát, naťahuje svaly po stranách trupu, pôsobí proti bočnému zakriveniu chrbtice – skolióze.

Trojuholník 2 (video >>) S nádychom zapažíme a prepletieme prsty na rukách. S výdychom sa predkláňame hlavou čo najbližšie ku kolenám. Vystreté paže mierne zatlačíme smerom k hlave. Zotrváme v tejto polohe počas niekoľkých dychov. S nádychom sa pomaly vzpriamujeme, s výdychom pripažíme. Opakujeme 3 x. Cvičenie podporuje pohyblivosť chrbtice a bedrových kĺbov, posilňuje a naťahuje svalstvo nôh, prekrvuje hlavu.

Trojuholník 3 (video >>) Široký stoj rozkročný. S nádychom presunieme ruky za chrbát a pravou rukou uchopíme ľavé zápästie. S výdychom vytočíme trup v pravo ohneme prvé koleno a predkláňame sa až kým sa nosom nedotkneme kolena. Ľavá noha zostáva vystretá. V tejto polohe zotrváme počas niekoľkých dychov. S nádychom sa pomaly vzpriamime a s výdychom pripažíme. Potom cvičenie vykonáme na druhú stranu. Opakujeme 3x. Cvičenie podporuje pohyblivosť chrbtice a bedrových kĺbov, posilňuje a naťahuje svalstvo nôh, prekrvuje hlavu.

Priťahovanie kolena k trupu v ľahu (video >>) Ľah na chrbte. S nádychom ohneme ľavú nohu a z vonka oboma rukami chytíme koleno. S výdychom priťahujeme koleno čo najbližšie k hlave a snažíme sa dotknúť nosa alebo čela. S nádychom a výdychom necháme hlavu, nohu a ruky klesnúť na podložku. Opakujeme 3x jednou aj druhou nohou a potom oboma nohami spolu. Cvičenie posilňuje a naťahuje svalstvo chrbta, bokov a masíruje vnútorné orgány.

Jazdec (video >>) Stoj spojný, telo vzpriamené a uvoľnené. Hlboký nádych. S výdychom ohneme pravé koleno, kľakneme si na ľavú nohu a ruky položíme na podložku vedľa pravého chodidla. Brucho leží na pravom stehne. Mierne pokrčená alebo vystretá ľavá noha sa prstami opiera o podložku. V polohe zotrváme počas niekoľkých dychov. S nádychom sa vrátime do pôvodnej polohy a cvičenie vykonáme na druhú stranu. Opakujeme 3 x na obe strany. Cvičenie zlepšuje pohyblivosť členkových, kolenných a bedrových kĺbov, masíruje dýchanie, brušné a panvové orgány.

Pozdrav zemi (video >>) Sed. Dolné končatiny vystreté, mierne od seba. S nádychom predpažíme. S výdychom vystretý trup vytočíme v pravo a ruky položíme za telo. Čelo sa pohybuje smerom k podložke. Ľavú sedaciu časť zdvihneme od podložky čo najmenej. S nádychom sa vzpriamime a s výdychom sa vrátime do východiskovej polohy. Potom cvičenie vykonáme na druhú stranu. Opakujeme 3 x na obe strany. Cvičenie podporuje pohyblivosť chrbtice, uvoľňuje hlboké chrbtové svaly a aktivizuje celé telo.

Všetky hore uvedené cvičenia ( či ich nazývame jogové, strečingové alebo kompenzačné ), musí učiteľ žiakov naučiť a priebežne spresňovať. V opačnom prípade ide o neefektívne plytvanie cvičebným časom. Pri bežnom pohľade z vonku totiž do žiaka nevidíme, či a ako natiahol a uvoľnil svaly. Od cvičenca sa teda vyžaduje uvedomelé, zvnútornené, sústredené cvičenie, bez rušivých vplyvov okolia. Aj výkonnostní športovci robia chybu, ak pri týchto cvičeniach si všímajú okolie, alebo dokonca sa rozprávajú.

B/ Zamerané na hlavnú časť hodiny

Príklad rozcvičenia na hlavnú časť hodiny v ktorej budeme zdokonaľovať útočnú kombináciu „ Hoď a bež „ . Celé rozcvičenie prebieha hromadnou formou s využitím celej hracej plochy. Zaťaženie je stredné a vyššie s požiadavkou na technické zvládnutie.

Obsah: Uvoľňovanie sa hráča bez lopty – všetci naraz - 1 minúta. Nahrávky bežiacemu a stojacemu hráčovi – vo dvojiciach – 2 minúty. Preberanie nahrávky v pohybe a plynulý prechod do driblingu – vo dvojiciach 2 minúty. Streľba s dvojtaktom po prijatí nahrávky – vo dvojiciach – 3 minúty.

Obsah špeciálneho rozcvičenia vychádza s typu vyučovacej hodiny. Ak ide o nácvično – zdokonaľovací typ hodiny, tak opakujeme herné činnosti jednotlivca ktoré sú nevyhnutné pre zvládnutie nasledujúceho učiva.

Príklad rozcvičenia pri hernej vyučovacej hodine. Pri hernej vyučovacej hodine v špeciálnom rozcvičení zaraďujeme herné činnosti ktoré sme už preberali, hráči ich ovládajú a budú ich uplatňovať v hre. Sú jednoduché, ľahko vysvetliteľné kvôli čo najmenšej strate času. Učiteľ priebežne pripomína technické prevedenie a dodržiavanie pravidiel. Rozcvičenie sa ukončuje v zaťažení, ktoré je na úrovni herného zaťaženia príslušnej triedy.

Možný obsah :

Dribling so zmenami smeru. Hromadnou formou, po celej ploche ihriska, individuálne sa hráči zdokonaľujú vo vyhýbaní počas driblingu. Alebo žiaci všetci naraz driblujú podľa ukazovania smeru učiteľom. Alebo žiaci naraz individuálne driblujú po čiarach ktoré sú v telocvični. Alebo hráči driblujú naraz vo dvojiciach pričom jeden napodobňuje druhého. Alebo hráči driblujú a hovoria čísla ktoré učiteľ ukazuje na prstoch. Každé z týchto cvičení trvá asi 2 minúty.

Nahrávky vo dvojiciach v rôznych obmenách. Všetci naraz prúdovou formou po jednej strane telocvične tam, po druhej naspäť. Učiteľ pripomína dodržiavanie pravidiel o krokoch. 2 minúty.

Nahrávky so zmenami smeru so zastavením po prijatí nahrávky. Po celej ploche ihriska vo dvojiciach vo vzdialenosti 4 m. Zdôrazňuje sa zastavenie bez porušenia pravidla o krokoch. 2 minúty.

Všetky spôsoby streľby vrátane streľby po dvojtakte na všetky koše. V každej telocvični sú najmenej 4 koše. Strieľa sa prúdovou formou. Každý hráč ma svoju loptu. 2 minúty.

Viac činnosti naraz. Z jednej strany si žiaci nabiehajú na kôš a strieľajú, z druhej strany koša tieto lopty doskakujú a nahrávajú nabiehajúcim. Naraz celá trieda na obidva hlavné koše. Hráči sa zaraďujú do protiľahlých zástupov tak, že raz strieľajú raz nahrávajú. 3 – 5 minút.

Pri zmiešanom a hodnotiacom type hodiny sa môžu kombinovať hore uvedené a podobné cvičenia.

Hlavná časť hodiny

Basketbal vďaka výrazným rysom emocionality a súťaživosti je pomerne atraktívnou súčasťou výučby telesnej výchovy na školách v rámci tematického celku Športové hry. Postup pri výučbe basketbalu na školách sa líši od tréningového procesu v kluboch a špecializovaných krúžkov v ktorých ide o prípravu talentov pre výkonnostný či vrcholový basketbal. Na hodinách telesnej výchovy chceme žiakov čo najskôr naučiť hrať basketbal, aby to mohla byť jedna z ich možných súčasných či budúcich pohybových aktivít. Preto hre (prípravnej hre ) sa pragmaticky venujeme od začiatku výučby ( počnúc piatym ročníkom ZŠ ) , postupne oboznamujeme žiakov so základnými , neskoršie podrobnejšími pravidlami hry tak, aby sa hra postupne čo najviac približovala oficiálnym pravidlám. Vychádzame so skutočnosti, že žiaci a študenti chcú predovšetkým hrať, čo využívame ako motivačný činiteľ a prostriedok plnenia širších cieľov telesnej výchovy na školách. Pri takomto priebehu učiteľ priebežne učí základný útočný systém a základný obranný systém, pričom zároveň vyberá nácvik a zdokonaľovanie aktuálnych herných činností jednotlivca, herných kombinácii a riešenie herných situácii podľa aktuálnej potreby vo vzťahu k veku a výkonnosti žiakov – študentov. Práve z týchto dôvodov okrem bežných požiadaviek na vedomosti a zručnosti učiteľa, sú tu zvýšené nároky na zvládnutie organizácie a riedenie výučby a schopnosť analyzovať hru v spojitosti s hernou výkonnosťou hráčov. Pri výučbe basketbalu sa na celej ploche telocvične pohybuje pomerne veľa žiakov a lôpt preto je veľmi dôležité aby sa zvládla celková organizácia výučby. Zabezpečenie efektivity výučby si vyžaduje materiálne zabezpečenie ( v telocvični sú najmenej 4 koše, každý hráč musí mať loptu – na ZŠ v núdzi je možné využiť aj futbalové a volejbalové lopty ktoré svojou veľkosťou a váhou približujú mini basketbalovým a ženským loptám ). Pri striedaní cvičení a skupín sa dbá na čo najmenšiu stratu cvičebného času. Odporúča sa mať triedu už dopredu rozdelenú na 4 farebne odlišné skupiny. Všetky presuny sa vykonávajú v pokluse. Praktickú ukážku učiteľ používa ako dominantnú metódu pri nácviku a zdokonaľovaní herných činností. Po samostatných pokusoch žiakov a diagnostike, následne pri popise herných činností využíva aj slovnú metódu. Vyjadruje sa stručne, terminologicky správne ( rozširovanie slovnej zásoby žiakov ) a hlasito smerom k žiakom keď je v telocvični ticho ( nebúchajú lopty ) ktoré si vyžiada pomocou píšťalky, ktorá sa používa zásadne na zastavenie ( hlučnej ) činnosti ( v súlade s pravidlami hry ). Pre úspešný nácvik a zdokonaľovanie herných kombinácii je potrebné zvážiť, či žiaci ovládajú herné činnosti jednotlivca ktoré sa v danej kombinácii vyskytujú a vysvetliť časovo priestorové zladenie.

Okrem nadobúdania basketbalových zručností je potrebné aj pri výučbe basketbalu evidovať stupeň zaťaženia – fyziologickú účinnosť a výchovné pôsobenie.

V hore spomínaných intenciách pripravujeme aj študentov – budúcich učiteľov telesnej výchovy. V tomto zmysle sú uvádzané aj následné príklady, ktoré sme vybrali tak, aby reprezentovali jednotlivé skupiny herných činností.

Útočný herný systém

Pre úplných začiatočníkov pri nácviku základov útočného systému je veľmi vhodné prípravné cvičenie „ Hráči okolo spoluhráča s loptou“ (video.>>) , ktoré postupne prejde do herného cvičenia a prípravnej hry. Žiaci tu získavajú základný návyk – nezhlukovať sa pri lopte, ale rozptýliť sa a uvoľňovať sa okolo hráča s loptou. Cvičenie v päticiach prebieha tak, že hráč s loptou je pod košom a spoluhráči okolo neho vo vzdialenosti asi 4 metre. Lopta sa nahrá spoluhráčovi na obvode smerom dopredu. Hráč ktorý loptu prijal počká kým spoluhráči sa nerozostavia okolo neho približne do tvaru štvorca a opäť nahrá smerom dopredu spoluhráčovi na obvode. Takto sa postupuje smerom k druhému košu, odkiaľ skupina po okraji telocvične sa vracia za pôvodný kôš. Za prvou päticou postupne ide druhá, tretia štvrtá.... Keď toto prípravné cvičenie žiaci zvládnu, začnú ich brániť najprv pasívny potom aktívnejší a aktívny obrancovia. Toto prípravné cvičenie takto postupne prechádza do herného cvičenia, potom prípravnej hry a vlastnej hry v útočnom rozostavení 2 : 1 : 2 pri ktorom sa následne učia jednoduchú výmenu miest ( uvoľňovať sa pre loptu ).

Útočný systém 2 : 1 : 2 za základný a vhodný útočný basketbalový systém pre školskú telesnú výchovu. Dôvodom je jeho univerzálnosť, vhodnosť pre rozostavenie a výmenu miesť (útočných postov) nešpecializovaných hráčov v triede a tiež kvôli užším školským telocvičniam. V tomto útočnom systéme tak ako sme už spomenuli postupne učíme výmenu miest, jednoduché kombinácie, riešenie vzniknutých herných situácii a potrebné herné činnosti jednotlivca. Postupne sa primerane sprísňuje dodržiavanie pravidiel hry tak, aby sa veľmi nenarušovala jej plynulosť .

Aj pre budúcich učiteľov telesnej výchovy v odporúčanom postupe pri výučbe basketbalu v prvom rade pôjde o osvojenie si základného útočného a obranného systému prostredníctvom prípravných cvičení, herných cvičení a prípravnej hry. Zložitosť usporiadania učiva spočíva v tom, že učiteľ musí žiakov zároveň učiť herný systém, primerané herné kombinácie aj herné činnosti jednotlivca.

Na školách preferujeme a na základných školách je povinný osobný obranný systém. Od začiatku vyžadujeme hru bez faulov kvôli plynulosti hry a prevencii proti zraneniam. Pri jeho nácviku a zdokonaľovaní najprv zaradíme prípravné cvičenie ( prípravnú hru ) „ Nájdi svojho hráča „ pri ktorej sa hrá na dva koše a po strate lopty majú hráči čo najskôr nájsť hráča ktorého bránia. Absolútnym základom osobného obranného systému sú obranné herné činností jednotlivca - bránenie hráča bez lopty a bránenie hráča s loptou.

Obranné herné činnosti jednotlivca.

Bránenie hráča bez lopty (video >>) Lopta (hráč s loptou ) je položená 6 – 7 m od koša. Päť aj viac hráčov bráni určených protihráčov ktorí sa pomaly pohybujú v priestore najďalej 6 m od koša. Brániaci hráči sa snažia zaujať také postavenie, aby videli svojho útočníka aj loptu. Pohyb útočníkov aj ich zmeny smeru sa postupne zrýchľujú, zvyšujú sa nároky na túto činnosť podľa dispozícii žiakov. Je to už náročnejšie cvičenie pre starších hráčov.

Bránenie hráča s loptou (video >>) Praktická ukážka učiteľa ( Primeraná vzdialenosť od útočníka, nohy v podrepe, na široko, na celých chodidlách, nevyskakovať, vidieť okolo seba. Ruky slúžia na kontrolu priestoru okolo hráča, na udržovanie rovnováhy a sú pripravené na vypichnutie lopty ). Prípravné cvičenie ktoré prejde do herného cvičenia vo dvojiciach. Hráč s loptou pomalším tempom so zmenami smeru dribluje pozdĺž ihriska a hráč bez lopty pohybom vzad ho sleduje vo vzdialenosti asi 1 m. Úlohy sa vymieňajú, zmeny smeru a rýchlosť postupne stupňujú. Obrancovia sa nedotýkajú útočníkov, postupne sa vysvetľujú pravidlá o faulovaní. (Pre útočiaceho hráča je to zároveň zdokonaľovanie driblingu so zmenami smeru ).

Útočné herné činnosti jednotlivca

Uvoľňovanie sa hráča bez lopty (video >>) Je to útočná činnosť, pri ktorej sa útočník snaží zbaviť obrancu, aby mohol prijať – získať loptu. V opačnom prípade je hráč neaktívny, nezapája sa do hry. Význam tejto základnej útočnej činnosti stúpa ak si uvedomíme, že väčšiu časť hry útočník loptu nemá. Pri praktickej ukážke učiteľ predvádza uvoľnenie sa spôsobmi – k hráčovi a od hráča, pohyb na jednu stranu a uvoľnenie sa na druhú stranu, alebo jednoduché rýchle vyštartovanie. Pochopiteľne v samotnej hre sa využíva kombinácia týchto základných spôsobov uvoľnenia. Po samotných pokusoch študentov túto činnosť postupne nacvičujú a zdokonaľujú v prípravných cvičeniach ( bez aktívneho obrancu ), v herných cvičeniach ( najprv menej aktívny potom aktívny obranca ), v prípravnej hre ( hráči povinne vykonávajú nariadené uvoľnenia v hre,  učiteľ zastavuje hru, upozorňuje na chyby ) a vo vlastnej hre. Je to činnosť, ktorú je potrebné hráčom neustále pripomínať a vracať sa k nej.

Dribling (video >>)

Praktická ukážka správnej techniky driblingu ( driblujeme vedľa tela, loptu stláčame predlaktím, zápästím a prednou časťou dlane spolu s prirodzene roztiahnutými prstami. Nedívame sa na loptu – pozorujeme okolie . Nasledujú vlastné pokusy študentov (oboznamujú sa s pohybom, učiteľ diagnostikuje úroveň svojich zverencov ) . Po následnom slovnom spresnení techniky, zverenci nacvičujú hernú činnosť. Učiteľ upozorňuje jednotlivcov na ich konkrétne najpodstatnejšie chyby. Následné zdokonaľovanie ( podľa výkonností hráči môžu byť rozdelení do skupín ) pomocou prípravných a herných cvičení je charakteristické zvyšovaním presností, intenzity a variabilnosti. Na školách zvládnutie techniky herných činností nemusí byť také perfektné ako u hráčov basketbalu v kluboch.

Prihrávka na mieste obojruč trčením od pŕs (video >>)

Praktická ukážka správnej techniky. Správne držanie lopty roztiahnutými prstami, spolu s vykročením jednou nohou paže idú do vystretia pred prsiami, pohyb sa ukončí zápästím a prstami ktoré po sklopení smerujú von. Loptu chytáme tiež s roztiahnutými prstami – nie dlaňou, náraz deti tlmia úkrokom dozadu. Nasledujú samostatné pokusy žiakov vo dvojiciach stojacích proti sebe asi vo vzdialenosti 3 - 6 metrov ( podľa sily hráčov ). Terminologicky správne slovné spresnenie techniky učiteľom. Na nácvik a zdokonaľovanie poznáme množstvo prípravných a herných cvičení ktorými učiteľ spestruje výučbu.

Prihrávka po driblingu (video >>)

Po prihrávkach na mieste sa dvojice od seba vzdialia tak, že stoja oproti sebe na bočných čiarach ihriska. Ukážka učiteľa. S loptou dribluje do polovice vzdialenosti, po dvojtakte nahráva oproti stojacému spoluhráčovi a vracia sa späť na bočnú čiaru. To isté robí druhý hráč. Cvičenie je zároveň prípravou na zvládnutie dvojtaktu – streľbu po dvojtakte. Hráči ktorí toto cvičenie zvládnu, môžu následne nahrávať aj z prvého kroku. Je to prihrávka rýchlejšia, ale technicky náročnejšia. Pri tomto cvičení zároveň učíme pravidlá o krokoch .

Streľba po dvojtakte (video >>)

Učiteľ ukáže streľbu po dvojtakte v celku. Hromadnou formou nasledujú samostatné pokusy žiakov. ( Predpokladá sa, že majú za sebou základný nácvik a  zdokonaľovanie driblingu v pohybe, dvojtaktu a streľby z pod koša ). Pri týchto prvých pokusoch učiteľ diagnostikuje svojich zverencov a podľa stupňa zvládnutia ich rozdelí do skupín. Tí ktorí majú problém zvládnuť toto herné cvičenie v celku, vytvoria skupinu s ktorou sa realizuje metodický postup nácviku pre úplných začiatočníkov : S loptou v ruke stoja blízko koša na ľavej nohe ( praváci ). Po údere lopty o zem urobia kroky pravá - ľavá a loptu hodia na kôš. Po zvládnutí tejto činnosti sa postupne pridáva počet úderov s loptou o zem ( dribling ). Skupina ktorá zvládla základnú štruktúru pohybu pre tejto hernej činnosti, na inom koši zdokonaľuje dvojtakt v sťaženejších podmienkach ( napr. z ľavej strany ).

Útočné herné kombinácie

„Hoď a bež „ (video >>)

Podmienkou úspešného zvládnutia všetkých kombinácii aj tejto je, aby hráči ovládali herné činnosti jednotlivca ktoré sú súčasťou kombinácie, časovo priestorové zladenie a komunikáciu ( v hre, nakoľko pri nácviku a zdokonaľovaní je samozrejmá ).

Pred samotným nácvikom sa zopakuje uvoľnenie sa bez lopty, nahrávka do pohybu, prijatie nahrávky v pohybe a streľba po dvojtakte. Všetko sa vykonáva hromadne , vo dvojiciach na celej ploche ihriska a na všetky koše.

Potom nasleduje učiteľova praktická ukážka v celku ( vizuálna predstava študentov ), po ktorej nasledujú samostatné pokusy študentov ( zisťujú ako to zvládajú a učiteľ diagnostikuje úroveň svojich zverencov ).

Potom nasleduje rozdelenie napr. do dvoch skupín z ktorých jedna ( vyspelejšia ) zdokonaľuje kombináciu v celku a pre druhú sa kombinácia rozloží na jednotlivé fázy, ktoré sa najprv docvičia a potom spoja do celej kombinácie.

Pri slovnom vysvetlení (terminológia ) so spomalenou ukážkou ( uzlové fázy kombinácie ) študenti získajú podrobnejšiu vnútornú predstavu o tejto hernej činnosti.

Útočná kombinácia 2 : 1 (video >>) . Riešenie situácie začiatočníkov.

Učiteľ prakticky ukáže a potom slovne zdôrazní, že driblujúci hráč s loptou smeruje priamo do koša, a len keď jediný obranca evidentne sa rozhodne ho isť brániť, nahrá svojmu spoluhráčovi, ktorý postupuje s ním na jednej úrovni. V prípade že obranca nejde jednoznačne brániť hráča s loptou, ten priamočiary dribling ku košu  zakončuje streľbou po dvojtakte. „Obranca“ v počiatočnej fáze (prípravné cvičenie ) vlastne spolupracuje, nakoľko evidentne a včas ide buď brániť hráča s loptou, alebo obsadzuje hráča bez lopty. Od začiatočníka sa tu vyžaduje, aby počas driblingu „ videl „ a podľa toho riešil situáciu.

Pri následných samostatných pokusoch si žiaci vytvoria dvojice ktoré postupujú proti stabilnému obrancovi ( po čase sa vymení ) vo vzdialenosti spočiatku 5 – 6 m. Včasná nahrávka môže isť vzduchom, neskoršia o zem - útočníci sú už bližšie k sebe a k obráncovi (smerujú a približujú sa ku košu ). Následne, keď zdokonaľovanie prechádza do herného cvičenia, obrancovo počínanie je postupne aktívnejšie a menej čitateľné.

Bibliografia

Horička, P. , 2014. Basketbal teória a didaktika. Nitra: UKF

Mačura,P., 1994. Teória a didaktika basketbalu. Bratislava: FTVŠ UK

Rehák,M., 1997. Teória a didaktika basketbalu. Bratislava: FTVŠ UK

Tománek,L., 2010. Teória a didaktika basketbalu. Bratislava: UK

Vojčík,M., 1997. Basketbal komplexne. Bratislava : SBA

Vojčík,M., 2014. Kapitoly zo športových hier. Prešov: PU