Volejbal

4. 5 Volejbal

4.5.1 Rozcvičenie vo volejbale

Rozcvičenie:

- všeobecné, s využitím naťahovacích a dynamických cvičení

Zahriatie

- rôzne druhy chôdze (s pohybom paží, nôh, trupu, v nízkych postojoch, zrýchlená chôdza, rôzne smery v priestore)

- rôzne druhy behu (poklus, poklus vzad, rôzne smery, obraty, lifting, skipping)

- rôzne druhy poskokov a skokov (znožmo, jednonož)

Naťahovacie cvičenia

- cvičenia na natiahnutie predovšetkým vo volejbale najviac zaťažovaných svalov:

- predná strana stehien

- zadná strana stehien

- lýtkové svaly

- priťahovače stehien

- svalstvo trupu

- svalstvo ramenného pletenca a paží

- svalstvo krku

Hromadná forma

Slovný sprievod a ukážky

1. Stoj rozkročný. Pravou rukou chytiť ľavé ucho a úklonom hlavy doprava naťahovať svaly krku. Opakujeme aj do ľavej strany – výdrž 15 – 20 sekúnd

2. Stoj rozkročný. Predpažiť ľavú, pravou rukou chytiť lakeť a pritiahnuť k hrudníku. Opakujeme aj s pravou pažou – výdrž 15 – 20 sekúnd.

3. Stoj rozkročný. Bočné krúženie pažami dnu, von, pravou, ľavou, súpažne dnu von, striedavo v protipohybe. Pri krúžení možný aj poskok – 8 opakovaní

4. Stoj rozkročný. Vytáčanie trupu striedavo doprava a doľava s pokrčenými aj vystretými pažami 8-krát doprava, 8-krát doľava

5. Stoj rozkročný. Úklon doprava, vzpažiť ľavú, pravá ruka vbok. Opakujeme aj doľava 4-krát

6. Stoj rozkročný. Krúženie panvou doprava, doľava 6-krát doľava, 6-krát doprava

7. Stoj rozkročný. Hlboký predklon, rukami dotyk podlahy, mierne hmity – 3-krát 5 sekúnd

8. „Turecký sed“. Posadiť sa na zem a spojiť pred sebou chodidlá. Rukami sa dotýkať chodidiel. Kolenami sa snažiť dotknúť podložky. Výdrž, prípadne hmity 15 – 20 sekúnd

9. „Prekážkový sed“ – ľavá vystretá, pravá pokrčená, chodidlom sa dotýkať vnútorne strany ľavého stehna, predklon, rukami sa snažiť dotknúť ľavého chodidla alebo priehlavku. Opakujeme aj na pravú. Výdrž v predklone 10 sekúnd

10. Sed roznožný, vzpažiť a hlboký predklon – „placka“. Výdrž 10 sekúnd

11. Kľak na pätách, zapažiť, rukami sa dotýkať podložky, mierny záklon. Výdrž 10 sekúnd

12. Stoj rozkročný – drepy do amortizačnej fázy a prenášanie hmotnosti striedavo na pravú a ľavú končatinu pokrčením pravého/ľavého kolena 8-krát, 8-krát na pravú, 8-krát na ľavú

13. Kľuky 10

V prípade potreby aj rušná časť – atletická abeceda, rovinky, preskoky švihadla (znožmo, jednonož, dvojšvihy)

Hromadná forma (práca vo dvojiciach)

Slovný sprievod a ukážky

Vo dvojiciach na šírku telocvične (vzdialenosť 6 – 9 metrov) rozhádzanie sa s loptami:

a) Pravou

b) Ľavou

c) Obojručne zhora

d) S odrazom od zeme

Dribling s loptou, žonglovanie s loptou – získať tzv. pocit lopty

4.5.2 Činnosti hráča bez lopty

- Postavenie a pohyb hráča

· Pohyb k lopte a zaujatie správneho postavenia – strehu – má rozhodujúci význam pre správne vykonanie ktorejkoľvek hernej činnosti jednotlivca. Sú súčasťou prípravnej fázy ich pohybovej štruktúry.

- Postavenie hráča

· Podľa výšky postoja rozoznávame vysoký, stredný a nízky streh

· Vysoký streh

· Hráč stojí v miernom stoji výkročnom, nohy má na šírku ramien, mierne pokrčené v kolenách a paže ohnuté pred telom. Hmotnosť tela je rovnomerne rozložená po celej dĺžke chodidiel. V hre sa využíva hlavne pri podaní, niektorých nahrávkach a vo vyčkávacom postavení.

· Stredný streh

· Hráč stojí v miernom stoji výkročnom, nohy má širšie ako na šírku ramien, dolné končatiny pokrčené v kolenách až do uhla 110°. Hmotnosť tela spočíva na predných častiach chodidiel. Paže sú pokrčené pred telom na úrovni pŕs. V hre sa najčastejšie využíva pri prihrávke a niektorých nahrávkach.

· Nízky streh

· Je charakteristický značným znížením ťažiska. Nohy sú v širokom stoji rozkročnom, uhol medzi predkolením a stehnom je približne 90 – 110°. Paže sú pokrčené pred telom. Hmotnosť tela je výrazne na predných častiach chodidiel. V hre sa využíva najmä pri obranných zásahoch, pri príjme podania, pri niektorých nahrávkach.

- Pohyb hráča na ihrisku

· Pri pohybe hráča – premiestňovaní – používame tieto základné spôsoby: chôdzu, beh, výpady, pády a skoky do všetkých smerov.

· Pri chôdzi vykonávame zrýchlené kroky na mierne pokrčených dolných končatinách. Beh sa uskutočňuje vpred, vzad a bokom. Najrýchlejší spôsob je beh vpred, ktorý je charakteristický drobnými rýchlymi krokmi. Na malú vzdialenosť (2 – 3 m) je výhodnejšie pohybovať sa chrbtom vzad, na dlhšiu vzdialenosť sa musíme obrátiť do smeru pohybu. Chôdzu, beh osobitne nenacvičujeme. Rôzne druhy presunov môžeme zaradiť do špeciálneho rozcvičenia napr. vo forme štafiet. Správne zaujatie strehu nacvičujeme a zdokonaľujeme v rámci osvojovania si jednotlivých herných činností. Výpady, pády a skoky sa používajú hlavne pri obranných činnostiach.

4.5.3 Činnosti hráča s loptou

Odbíjanie obojruč zhora

Metodický postup

Nácvik:

- demonštrácia a slovný popis uzlových bodov

- nácvik volejbalového košíka

- imitácia pohybu pri odbíjaní obojručne zhora

- nácvik priameho odbíjania obojručne zhora na mieste a po pohybe

- nácvik odbíjania obojručne zhora do iného smeru na mieste a po pohybe

Zdokonaľovanie:

v cvičeniach v spojení s rozvojom rýchlosti reakcie, periférneho videnia a prenášania pozornosti
v jednoduchých herných cvičeniach
v prípravných hrách 1 s 1, 1 : 1, 2 : 2, 3 : 3

Technika

Postavenie pred odbitím:

Žiak očakáva loptu vo vysokom strehu. Zaujme stoj výkročný, nohy mierne pokrčené v kolenách má približne na šírku ramien. Ohnuté paže drží pred telom a sleduje loptu.

Príprava na odbitie:

Na základe odhadu dráhy a rýchlosti letu lopty sa žiak pohybuje „pod“ loptu, natočí sa do smeru odbitia a zaujme stredný volejbalový streh – pokrčí dolné končatiny približne do uhla 110°, prenesie hmotnosť tela viac na prednú časť chodidiel a dvihne pokrčené paže tak, aby sa ruky nachádzali približne na úrovni čela. Trup zostáva vzpriamený a poloha celého tela vyzerá ako keby žiak sedel na stoličke. Ruky vytvárajú tzv. volejbalový košík – voľne roztiahnuté a mierne pokrčené prsty „kopírujú“ tvar lopty, pričom ukazováky a palce smerujú k sebe a vytvárajú trojuholníkové okienko. Ukazováky i palce sú od seba vzdialené približne 3 – 5 cm, zápästia sú mierne zvrátené vzad. Cez toto okienko sa žiak pozerá na prilietajúcu loptu.

Odbitie lopty:

Vlastné odbitie lopty začína hráč súčasným vystieraním dolných a horných končatín. Prsty sa poslednými článkami dostávajú do styku s loptou približne 20 – 30 cm nad hlavou. V momente dotyku lopty sa lakte musia nachádzať nad úrovňou ramien. Uhol medzi predlaktiami a ramenami je okolo 100°. Lopta by sa mala nachádzať presne nad čelom. Pri odbití lopty fungujú prsty pružne ako malá trampolína. Do styku s loptou sa dostávajú najmä ukazováky a palce, zvyšné prsty loptu usmerňujú. Pri odbití lopty sa celé telo, t.j. dolné končatiny, trup a paže vystierajú v smere odbitia.

Prípravné cvičenie

1. Lopta je položená na zemi. Žiak urobí volejbalový košík, položí ruky na loptu a opakovane ju dvíha nad čelo (video >> ), (video >> ), (video >> )

2. Žiak opakovane odráža loptu o zem. Zaujme postavenie pod odrazenou loptou a chytá ju do volejbalového košíka nad hlavou (video >> ) (video >> )

3. Žiak opakovane vyhadzuje loptu nad seba a chytá ju do volejbalového košíka nad hlavou. Z hľadiska správneho postavenia pod loptou vyžadujeme, aby sa žiak vždy dotkol loptou čela

4. Jeden žiak chytá loptu nad hlavou a odhadzuje ju obojručne spred čela, druhý odbíja obojručne zhora späť (video >> )

5. Žiaci odbíjajú obojručne zhora s dopadom lopty na zem (vhodné cvičenie na zlepšenie práce dolných končatín pri odbíjaní).

Herné cvičenie

Trojice žiakov vo vzdialenosti asi 2 m od seba.

a) A odbíja na B, B za hlavu na C, C odbíja loptu späť na A

b) A odbíja na B, B za hlavu na C, C odbíja na B, B opäť za hlavu na A. Stredný sa po odbití vždy otočí (video >> )

A B C

Jeden žiak odbíja striedavé krátke a dlhé lopty vysokým oblúkom s jedným medziodbitím nad seba, druhý presne vracia lopty späť. Po odbití sa okamžite vracia do východiskového postavenia.
Žiaci sa po odbití zaraďujú na koniec vlastného zástupu. Do zástupu dávame maximálne troch žiakov, inak je cvičenie statické a nespĺňa účel (video >> )

4. Žiak sa po odbití zaradí do protiľahlého zástupu. Optimálne je cvičenie s trojicami žiakov. Postavenie žiakov ako v predchádzajúcom cvičení (video >> )

Prípravná hra

Prípravná hra 1 s 1: Dvojice žiakov súťažia medzi sebou o najvyšší počet bezchybných odbití (bez siete alebo ponad sieť) (video >> )

Každá dvojica má tri pokusy. V rámci každého pokusu si počíta počet správnych odbití. Po ukončení tretieho pokusu nahlási pokus s najvyšším počtom odbití.
Súťaž trvá 2 minúty. Žiaci si odbíjajú a počítajú počet odbití, kým neurobia chybu. Po chybe môžu začať odbíjať znovu, ale začínajú počítať od nuly.

Prípravná hra Kolotoč: Šírka ihriska približne 2 m, dĺžka po útočnú čiaru. Žiaci odbíjajú ponad sieť a radia sa na koniec vlastného zástupu (video >> ) vyspelejší do zástupu na druhej strane siete (video >> ). Kto urobí chybu (odbije mimo ihriska, neodbije ponad sieť, lopta tečuje sieť a pod.), vypadáva z hry a dostáva náhradnú úlohu. Víťazom sa stáva žiak, ktorý zostane v hre ako posledný.

Chyby

· žiak sa pred odbitím nedostane pod loptu a nezníži postoj

· žiak odbíja loptu v pohybe

· žiak pred odbitím robí krok vzad jednou nohou a zakláňa sa

· žiak nie je natočený do smeru odbitia

· lopta je odbitá veľmi pred telom alebo za hlavou

· lopta je odbitá v nesprávnej výške (pri brade, pri prsiach, vystretými pažami)

· lakte sú veľmi tesne pri sebe alebo ďaleko od seba

· lopta je po odbití mimo pozdĺžnu os tela

· lopta je odbitá dlaňami, končekmi prstov alebo chytená a hodená

· po odbití pohyb tela nesleduje let lopty (odskok od lopty, vytŕčanie zadku)

Odbíjanie obojruč zdola

Metodický postup

Nácvik:

· demonštrácia pohybovej štruktúry odbitia

· nácvik spájania rúk

· imitácia pohybu pri odbíjaní bagrom bez lopty

· nácvik odbíjania bagrom do priameho smeru na mieste a po pohybe vpred, vzad a do bokov

· nácvik odbíjania do iného smeru v osi tela a mimo osi tela na mieste a po pohybe

Zdokonaľovanie:

· v spojení s rozvojom rýchlosti reakcie, periférneho videnia a pod

· v jednoduchých herných cvičeniach

· v prípravných hrách

Technika

Postavenie pred odbitím:

Žiak očakáva loptu v strednom volejbalovom strehu. Zaujíma stoj rozkročný širší ako ramená s jednou nohou mierne vpredu. Hmotnosť tela je viac na prednej časti chodidiel, kolená sa nachádzajú pred špičkami nôh. Ramená sú uvoľnené, paže pred telom. Žiak sleduje loptu.

Príprava a odbitie:

Na základe odhadu dráhy a rýchlosti letu lopty sa žiak pohybuje „pod“ loptu a zaujme opäť stredný volejbalový streh. Pred samotným odbitím začína vystierať telo proti lopte. Najskôr sa vystiera v kolenách a bedrových kĺboch, potom začína pohyb paží. Dvihne ramená k ušiam a stlačí ich dopredu, vytiahne paže od tela, spojí ruky a predlaktia vytočené vnútornou stranou hore stlačí k sebe. Takto spojené a vystreté paže sa plynulým kyvadlovitým pohybom pohybujú proti lopte. Pred samotným odbitím sa ich pohyb spomaľuje. Žiak neustále sleduje loptu. Pri odbití mimo osi tela sa žiak otáča na nohe vzdialenejšej od lopty a predlaktia natáča proti smeru lopty. Tomuto natočeniu napomáha stlačenie vnútorného ramena dole.

Spojenie rúk:

Jedna ruka sa vloží do dlane druhej a obidve sa zovrú. Palce sú pri sebe. Ruky sú v zápästiach sklopené smerom k zemi, čím zabezpečujú vystretie lakťov (video >> ) (video >> )

Odbitie:

Lopta sa odbíja vnútornou stranou predlaktí nad zápästím. Telo sa vystiera v smere odbitia.

Prípravné cvičenie

1. Žiaci individuálne skúšajú spájať ruky a vytvoriť z predlaktí rovnú plochu potrebnú na odbitie. Spolužiak (spoluhráč) prikladá alebo spúšťa loptu tak, aby dopadla nad zápästia (video >> )

2. Dvojice žiakov s jednou loptou. Jeden žiak sa opiera o koniec lavičky, paže má spojené a pripravené na odbitie bagrom. Druhý stojí asi 3 m pred ním.

a) Spolužiak (spoluhráč), ktorý stojí pred ním, mu opakovane prikladá alebo púšťa loptu na spojené predlaktia.

b) Vzdialenosť medzi žiakmi asi 3 m. Spolužiak (spoluhráč) nahadzuje loptu obojručne zdola vyšším oblúkom presne na žiaka na lavičke (lopta musí dopadnúť na predlaktie). Žiak na lavičke vstáva proti prilietajúcej lopte a nechá ju dopadnúť na predlaktia. Pažami nevykonáva žiadny pohyb, sústreďuje sa len na prácu dolných končatín a správnu polohu paží voči telu.

c) To isté rozostavenie žiakov. Žiak na lavičke vstáva proti prilietajúcej lopte a odbíja ju obojručne zdola. Zdôrazňujeme následnosť pohybov; najskôr sa začínajú vystierať dolné končatiny a potom pohybovať paže proti lopte. Dbáme na primeranú silu odbitia. Postupne vyžadujeme od žiakov, aby čakali na loptu s pažami ohnutými pred telom a spájali ich až tesne pred odbitím (video >> )

Herné cvičenie

1. Žiak A odbíja loptu obojručne zhora alebo nahadzuje, B a C odbíjajú obojručne zdola a zaraďujú sa vždy za svojho spolužiaka (spoluhráča). Vyšší počet žiakov v skupine nie je vhodný, pretože cvičenie sa stáva statickým a nespĺňa cieľ – odbitie po pohybe (video >> )

2. Žiaci stoja v dvoch zástupoch vzdialených od seba asi 3 m. Jeden žiak s loptou stojí asi 3 – 4 m pred zástupmi. Žiak s loptou odbíja prstami alebo nahadzuje loptu vyšším oblúkom pred seba. Z jedného a druhého zástupu striedavo vybieha vždy prvý žiak, odbíja loptu obojručne zdola a zaraďuje sa na koniec druhého zástupu.

Prípravná hra

1. Hra 2 : 2 s odbíjaním obojručne zdola a zhora: Ihrisko 4 (3) x 4 m. Podáva sa obojručne zhora, prvá lopta nesmie smerovať na stranu súpera a podľa možností by mala byť odbitá obojručne zdola. Každá chyba znamená bod pre súpera. Hrá sa do stanoveného počtu bodov, prípadne na viac setov (video >> )

2. Hra 3 : 3 s odbíjaním obojručne zdola a zhora: Ihrisko minivolejbalové (9 x 6 m). Hrá sa povinne aspoň na dva dotyky. Prvú loptu sa snažíme rozohrávať obojručne zdola – bagrom. Bodovanie ako v predchádzajúcej hre.

Chyby

· Chýba pohyb k lopte a zaujatie strehu – žiak robí za loptou výpad jednou nohou alebo sa vôbec nepohne

· Zlý odhad dráhy a rýchlosti letu lopty

· Lopta je odbitá len pohybom paží, chýba práca dolných končatín

· Pohyb paží sa pred odbitím zrýchľuje

· Paže sú pri odbití pokrčené

· Lopta nedopadne nad zápästie, ale na ruky, prípadne veľmi vysoko

· Po odbití nenasleduje pohyb tela za loptou – žiak robí krok vzad, vytŕča zadok, odskakuje vzad a pod.

4.5.4 Herné činnosti jednotlivca

Herná činnosť jednotlivca (HČJ) je premyslený komplex pohybovej činnosti, ktorou hráč rieši hernú situáciu. HČJ má technickú a taktickú stránku. Technická stránka predstavuje racionálny spôsob uskutočnenia HČJ – vonkajší pohybový prejav hráča, vykonaný v závislosti na podmienkach hernej situácie – hodnotí sa štruktúra pohybu. Taktickou stránkou HČJ rozumieme psychické procesy a myšlienkové operácie, ktorých predmetom je pochopenie hernej situácie a výsledkom výber najúčinnejších spôsobov riešenia, pričom sa hodnotí výber činnosti.

Útočné herné činnosti jednotlivca vo volejbale

Podanie

Metodický postup (nácvik a zdokonaľovanie):

· Verbálny popis a demonštrácia

· Nácvik nadhodu a úderu do lopty, prípadne rozbehu a odrazu

· Nácvik podania bez siete

· Nácvik podania ponad sieť z kratšej vzdialenosti

· Nácvik podania do zóny podania

· Zdokonaľovanie podania rozvíjaním istoty, presnosti a účinnosti podania

Podanie zdola v čelnom postavení

Technika

Základný postoj:

Vysoký volejbalový streh. Hráč stojí čelom k sieti, nohy má mierne rozkročené, trup mierne predklonený. Chodidlá sú od seba asi na šírku ramien, u praváka je ľavá noha vysunutá dopredu.

Nadhod a náprah:

Hráč nadhadzuje alebo púšťa loptu ľavou rukou v zvislej rovine pravého ramena asi 30 cm pred telom. Súčasne s nadhodom robí náprah – zapažuje pravú pažu mierne ohnutú v lakti. Zo zapaženia sa paža pohybuje hore vpred a zasahuje nadhodenú loptu pred pravým stehnom rukou zovretou do tzv. volejbalovej misky – natiahnuté prsty pri sebe, palec pritisnutý k ukazováku. Hmotnosť tela sa prenáša z pravej nohy na ľavú, čo umožňuje silnejší úder do lopty.

Úder do lopty:

Úder sa uskutočňuje dlaňou a poslednými dvoma článkami prstov. Po údere pokračuje paža v pohybe hore vpred. Hmotnosť tela je prenesená na ľavú nohu, čo umožňuje okamžitý štart z miesta podania do ihriska.

Prípravné cvičenie:

1. Voľne rozostavení žiaci vyhadzujú loptu ľavou rukou (praváci) a kontrolujú správnosť výšky nadhodu a jeho vzdialenosti od tela. Neskôr pripájame priloženie ruky podávajúcej paže na loptu. Lopta je nadhodená v správnej vzdialenosti vtedy, keď dopadne na úroveň prednej nohy.

2. Voľne rozostavení žiaci odrážajú opakovane držanú loptu nad seba (video >> )

3. Žiaci podávajú proti stene. Začíname asi z trojmetrovej vzdialenosti a postupne vzdialenosť zväčšujeme. Na stene naznačíme, resp. určíme minimálnu výšku dopadu lopty (video >> )

Herné cvičenie

1. Cvičenie je organizované ako súťaž jednotlivcov alebo družstiev. Každý žiak má 10 podaní. Za každé podľa pravidiel správne vykonané podanie získa bod a po absolvovaní 10 podaní si vypočíta istotu svojho podania (napr. 6 bodov z 10 podaní = 60 % istota podania). Víťazí žiak alebo družstvo s najvyššou istotou podania (video >> )

Prípravná hra

1. Žiaci sú rozdelení na 2 – 3 rovnocenné šesťčlenné družstvá. Jedno z družstiev je rozostavené na príjem podania, zvyšní hráči sú pripravení na podanie. Každý má jedno podanie, ktoré robí po zapísknutí z ľubovoľného miesta zóny podania. Podávajúci získavajú bod za eso a príjem podania, ktorý neskončí v útočnej zóne prijímajúceho družstva. Prijímajúci získajú bod za pokazené podanie a príjem usmernený do útočnej zóny. PO skončení série podaní sa určí, či zvíťazili podávajúci žiaci alebo prijímajúce družstvo. Ak zvíťazili podávajúci, zarátajú si bod. Nasleduje výmena prijímajúceho družstva a súťaž pokračuje rovnakým spôsobom ďalej, až kým sa na príjme podania nevystrieda tretie družstvo. Potom sa vyhodnotí družstvo s najúčinnejším podaním, t. j. družstvo, ktoré najviackrát zvíťazilo nad prijímajúcimi (video >> )

Chyby

· Vysoký alebo nízky nadhod

· Nadhod lopty veľmi pred telo alebo za telo, ďaleko od zadnej čiary

· Súhlasná noha (u pravákov pravá, u ľavákov ľavá) vpredu

Podanie zhora v čelnom postavení – rotované

Technika

Základný postoj:

Vysoký volejbalový streh. Hráč stojí v miernom stoji rozkročnom, nohy na šírku ramien, u praváka pravá noha vzadu. Celé telo a pravá noha sú natočené približne 45° vpravo od smeru úderu. Väčšia časť hmotnosti tela je na zadnej nohe. Kolená sú mierne pokrčené, chrbát vystretý. Loptu drží hráč v ľavej ruke alebo v obidvoch rukách pred telom približne vo výške pása.

Nadhod a náprah:

Hráč nadhadzuje loptu ľavou rukou, resp. obidvoma rukami do výšky 1 – 2 m nad pravé rameno. Pri začatí nadhodu sa pravá paža pohybuje od lopty smerom vzad do náprahu. Vedie sa lakťom, ktorá treba držať vysoko. Paža pokračuje v pohybe, až kým ju nezastaví rameno. Zápästie je vytočené mierne vzad. Počas náprahu sa trup zakláňa a natáča vzad, hráč výrazne prenáša hmotnosť tela na zadnú nohu.

Úder:

Pred úderom začína podávajúci hráč natáčať boky a pažu k lopte. V momente úderu má telo natočené do smeru podania. Pohyb pravej paže je podobný ako pri smeči. Hráč udiera loptu zozadu otvorenou rukou a zápästím jej dáva hornú rotáciu. Paža sa pohybuje čo najrýchlejšie a v momente úderu musí byť vystretá. V momente úderu je celá hmotnosť tela na prednej nohe. Po údere paža pomaly pokračuje v smere úderu a hráč začne pohyb smerom do ihriska.

Prípravné cvičenie:

2. Voľne rozostavení žiaci driblujú volejbalovou miskou alebo otvorenou rukou (video >> ) (video >> )

3. Žiaci podávajú proti stene. Začíname asi z trojmetrovej vzdialenosti a postupne vzdialenosť zväčšujeme. Na stene naznačíme, resp. určíme minimálnu výšku dopadu lopty (video >> ) (video >> )

Herné cvičenie

· Cvičenia je organizované ako súťaž jednotlivcov alebo družstiev. Každý žiak má 10 podaní. Za každé podľa pravidiel správne vykonané podanie získa bod a po absolvovaní 10 podaní si vypočíta istotu svojho podania (napr. 6 bodov z 10 podaní = 60 % istota podania). Víťazí žiak alebo družstvo s najvyššou istotou podania (video >> )

Prípravná hra

· Žiaci sú rozdelení na 2 – 3 rovnocenné šesťčlenné družstvá. Jedno z družstiev je rozostavené na príjem podania, zvyšní hráči sú pripravení na podanie. Každý má jedno podanie, ktoré robí po zapísknutí z ľubovoľného miesta zóny podania. Podávajúci získavajú bod za eso a príjem podania, ktorý neskončí v útočnej zóne prijímajúceho družstva. Prijímajúci získajú bod za pokazené podanie a príjem usmernený do útočnej zóny. PO skončení série podaní sa určí, či zvíťazili podávajúci žiaci alebo prijímajúce družstvo. Ak zvíťazili podávajúci, zarátajú si bod. Nasleduje výmena prijímajúceho družstva a súťaž pokračuje rovnakým spôsobom ďalej, až kým sa na príjme podania nevystrieda tretie družstvo. Potom sa vyhodnotí družstvo s najúčinnejším podaním, t. j. družstvo, ktoré najviackrát zvíťazilo nad prijímajúcimi (video >> ) (video >> )

Chyby

· Vysoký alebo nízky nadhod

· Nadhod lopty veľmi pred telo alebo za telo, ďaleko od zadnej čiary

· Súhlasná noha (u pravákov pravá, u ľavákov ľavá) vpredu

· Pokrčená paža a poklesnutý lakeť pri podaní zhora

· Nedostatočný švih paže a uvoľnené svalstvo chrbta pri podaní zhora

Obranné herné činnosti jednotlivca vo volejbale

Prihrávka – príjem podania

Najpoužívanejšou technikou odbitia pri príjme podania je odbitie obojručne zdola (bagrom).

Technika

Základné postavenie:

Žiak stojí v strednom volejbalovom strehu. Nohy sú od seba viac ako je šírka ramien a približne na rovnakej úrovni. Hmotnosť tela je na prednej časti chodidiel. Panva je mierne vysadená. Drobné pohupovanie hornej časti tela, prešľapovanie alebo drobné úkroky pomáhajú pri hľadaní najideálnejšej pozície na odbitie lopty. Tento postoj pripomína tenistu očakávajúceho podanie. Paže drží blízko tela alebo voľne spustené pred telom. Neustále sleduje podávajúceho žiaka a loptu.

Pohyb k lopte:

V momente podania je prvou úlohou prijímajúceho žiaka dostať sa k lopte – nájsť najvhodnejšie miesto na odbitie lopty. Ak je lopta od žiaka ďaleko (2 – 3 kroky), presúva sa behom. Pohyb k lopte začína nohou bližšou k miestu odbitia. Telo sa pri tom natáča smerom k lopte. Druhý krok je skrížený. Tretím krokom sa dostáva žiak do základného postavenia – strehu.

Na krátku vzdialenosť žiak urobí úkrok a po ňom zaujíma streh. Pri krátkych podaniach je lepšie robiť príjem podania s jednou nohou mierne vpredu. Túto techniku používame aj pri vysokých podaniach a pri spracovaní ľahkých lôpt letiacich od súpera.

Pri príjme podania, ktoré smeruje za žiaka, vykonáva žiak najčastejšie len jeden krok vzad, prípadne odskočí alebo ukročí zo základného postavenia.

Pri príjme podania je najvhodnejšie odbíjať loptu tak, že jedna ruka je vložená do druhej. Paže sú vystreté v lakťoch, vytiahnuté z ramien, predlaktia sú pri sebe. Ruky v zápästí sú zvrátené dole. Tak dostaneme najrovnejšiu kompaktnú plochu na predlaktí, ktorú loptu odbíjame. Lopta dopadá na predlaktie približne vo výške, kde nosíme hodinky. Pri odbíjaní lopty žiak tlačí hornú časť trupu dopredu, pričom sa prehýba v drieku. Chrbát je vystretý. Od začiatku do konca odbitia je telo napnuté.

Vlastné odbitie lopty začína vystieraním dolných končatín, na ktoré nadväzuje pohyb paží proti lopte. Pohyb paží je plynulý a tesne pred odbitím sa spomalí. Čím je podanie prudšie, tým je rozsah pohybu paží menší. Poloha paží a celého tela je ovplyvnená vzdialenosťou prihrávajúceho žiaka od siete. V mnohých prípadoch musí hráč odbíjať loptu mimo osi tela. Vtedy sa otáča na nohe, ktorá je vzdialenejšia od lopty a predlaktia natáča proti smeru letu lopty.

Po odbití lopty sa žiak zapája do ďalšej hry, najčastejšie do útoku alebo vykrývania útočníka.

Prípravné cvičenie:

· Trojice žiakov s jednou loptou. Cvičenie začínajú žiaci pri sieti. Odbíjajú obojručne zhora najskôr presné lopty, neskôr menej presné na žiakov v poli, ktorí odbíjajú podľa výšky lopty späť obojručne zhora alebo zdola. Po odbití sa zaradia za svojho spolužiaka (spoluhráča). Výmena žiaka pri sieti po 10 – 15 odbitiach (video >> )

Herné cvičenie

· Príjem podania robí trojica žiakov. Žiak pri sieti posiela lopty po zemi späť podávajúcim. Po 5 – 10 podaniach sa žiaci posúvajú v smere hodinových ručičiek o jedno miesto. Podávajúci žiaci podávajú na ľubovoľného žiaka. V cvičení učíme spolupracovať a vzájomne medzi sebou komunikovať trojicu žiakov v postavení vedľa seba. Aby bolo jasné, kto bude podanie spracovávať, musí prijímajúci v dostatočnom predstihu zvolať „ja“ alebo „mám“. Podanie, ktoré smeruje medzi dvoch hráčov, by mal spracovávať ten hráč, ktorý ho má po pravej ruke (video >> )

Prípravná hra

· Riadená hra – hrá sa podľa volejbalových pravidiel s tým rozdielom, že každý žiak podáva päťkrát za sebou bez ohľadu na to, či urobil chybu súper alebo vlastné družstvo. Po piatich podaniach nastáva postup žiakov. Viacnásobným opakovaním rozohry má každý žiak prijímajúcej strany možnosť niekoľkokrát si zopakovať príjem podania v jednom postavení a reagovať na prípadné pokyny učiteľa.

Chyby

· Žiak nie je pripravený na činnosť, stojí vystretý s pažami pri tele

· Žiak nesleduje podávajúceho a loptu

· Príjem je nízky, smeruje tesne k sieti, prípadne do siete

· Žiak zle odhaduje dráhu letu lopty, váha, či má loptu odbiť on alebo spolužiak (spoluhráč) a robí príjem na poslednú chvíľu

· Žiaci nedodržiavajú postavenie

4.5.5 Herné kombinácie

Hernú kombináciu (HK) chápeme ako vedomú spoluprácu dvoch až šiestich hráčov družstva zladenú v priestore a čase, ktorou hráči uskutočňujú spoločný taktický zámer pri riešení konkrétnej hernej situácie. Herné kombinácie sú jadrom hry.

Útočné herné kombinácie vo volejbale

Útočné herné kombinácie so stabilným nahrávačom v zóne 3

Táto útočná herná kombinácia je typická v nešpecializovanom hernom systéme, keď je žiak v zóne 3 nahrávačom, v špecializovanom systéme 3:3, ak sa jeden z nahrávačov nachádza v zóne 3, resp. v systéme 5:1, ak je nahrávač hráčom zóny 3.

Prípravné cvičenie:

· Útok z krajov siete – žiak, ktorý ide útočiť (A), stojí v zóne 4 na úrovni útočnej čiary. Odbitím obojruč zhora prihráva na nahrávača v zóne 3 (B), ktorý odbitím obojruč zhora nahrá žiakovi v zóne 4 (A) (video >> ) Cvičenie realizujeme aj zo zóny 2 (C) (video >> )

Herné cvičenie

· Žiaci, ktorí sú pripravení na útok, stoja v zónach 4 (A) a 2 (C) na úrovni útočnej čiary. Žiaci D a E stoja v zónach 5 (D) a 1 (E). Žiak, ktorý momentálne nie je zaradený do cvičenia, nahadzuje ľahkú loptu cez sieť na hráčov D alebo E, ktorí loptu prihrajú na nahrávača v zóne 3 (B). Nahrávač nahráva vysokú loptu obojruč zhora na kraje siete do zón 4 alebo 2 a žiaci A alebo C realizujú útočný úder (video >> )

Prípravná hra

· Hra 4:4 – žiaci hrajú na skrátenom ihrisku (9 x 6 m) rozostavení v zónach 2, 3, 4 (prední hráči) a 6 (zadný hráč). Hrá sa podľa volejbalových pravidiel. Pri rotácii (posúvaní žiakov v smere hodinových ručičiek) je vždy nahrávačom ten žiak, ktorý sa dostane do zóny 3 (video >> )

Obranné herné kombinácie vo volejbale

Postavenie pri príjme podania s 5 – 2 prihrávajúcimi hráčmi

Na nižšej výkonnostnej úrovni odporúčame príjem podania s piatimi žiakmi, a to aj vtedy, keď družstvo používa niektorý zo špecializovaných systémov. Základná schéma postavenia je vždy rovnaká bez ohľadu na to, kde stojí alebo odkiaľ zbieha nahrávač. Priebežne sa mení len postavenie jednotlivých hráčov, ktorí v súlade s pravidlami pri zisku podania postupujú o jedno miesto v smere hodinových ručičiek. Samotné postavenie má z hľadiska druhu podania súpera dva varianty (pozri herné cvičenie)

Prípravné cvičenie:

· Štvorica žiakov s jednou loptou. Cvičenie začínajú žiaci pri sieti. Odbíjajú obojručne zhora najskôr presné lopty, neskôr menej presné na žiakov v poli, ktorí stoja vedľa seba a odbíjajú podľa výšky lopty späť obojručne zhora alebo zdola. Výmena žiaka pri sieti po 10 – 15 odbitiach (video >> )

Herné cvičenie

· Päť prijímajúcich žiakov je pri podaní zdola rozostavených v tvare písmena W tak, aby všetci vykrývali približne rovnakú časť ihriska (video >> ) Pri podaní zhora alebo prudkom podaní je vhodnejšie postavenie, pri ktorom sú všetci piati žiaci v súlade s pravidlami prakticky v jednom rade a sú natočení k miestu, odkiaľ súper podáva (video >> )

Prípravná hra

4.5.6 Herné systémy

Herný systém (HS) predstavuje organizáciu individuálnych a kolektívnych činností družstva zameraných na splnenie herných úloh v priebehu zápasu. Je charakterizovaný zložením družstva vzhľadom na špecializáciu hráčov, ktoré do určitej miery určujú výber niektorých herných kombinácií a postavení hráčov na ihrisku.

Herné systémy bez špecializovaných hráčov

Každý predný hráč v zóne 3 nahrávačom

V tomto systéme sa každý predný hráč v zóne 3 stáva nahrávačom a plní jeho funkcie. Zostáva v zóne 3 tak pri podaní súpera, ako aj pri podaní vlastného družstva. Krajní hráči pri sieti sa automaticky stávajú smečiarmi. V priebehu hry prední zadní hráči zámerne neprebiehajú do inej zóny. Žiakom vysvetlíme základné postavenie na ihrisku, hlavné úlohy v jednotlivých postaveniach v útoku a v obrane a základný spôsob zakladania a vedenia útoku – prihrávka na nahrávača do zóny 3, nahrávka na okraj siete do zóny 4 alebo 2 a odbitie lopty k súperovi krajným hráčom.

Prípravné cvičenie

· Učiteľ hádže loptu vysokým oblúkom ponad sieť presne na žiakov v poli, ktorí prihrávajú na nahrávača, nahrávač nahráva na okraj siete a krajný hráč loptu chytá a dáva učiteľovi, resp. útočí obojručne zhora ponad sieť. Výmena miest asi po piatich loptách.

Herné cvičenie

· Hráči na obidvoch stranách ihriska sú v základnom postavení. Rozohry začína učiteľ. Nahadzuje lopty postupne na jednu a druhú stranu ihriska. 12 žiakov je rozostavených na ihrisku, zvyšní slúžia ako pomocní učitelia. Zberajú lopty a podávajú ich učiteľovi. Učiteľ hádže päťkrát za sebou loptu na žiakov jedného družstva. Družstvo sa snaží loptu prihrať, nahrať a odbiť na stranu súpera. Ktorý sa snaží podobným spôsobom pokračovať v hre. Hra pokračuje, kým jedno družstvo neurobí chybu. Po každej piatej lopte si hráči menia miesta podľa volejbalových pravidiel. Každá chyba znamená bod. Hrá sa, kým sa žiaci nevystriedajú na všetkých miestach, potom nastúpia na ihrisko pomocníci.

Prípravná hra

· Riadená hra so stabilným nahrávačom v zóne 3 – hrá sa podľa volejbalových pravidiel s tým rozdielom, že každý žiak podáva päťkrát za sebou bez ohľadu na to, či urobil chybu súper alebo vlastné družstvo. Po piatich podaniach nastáva postup žiakov. Viacnásobným opakovaním rozohry má každý žiak prijímajúcej strany možnosť niekoľkokrát si zopakovať príjem podania v jednom postavení a reagovať na prípadné pokyny učiteľa. Viacnásobné presne určené opakovanie podania zabezpečuje rovnaký počet podaní u všetkých žiakov. Nestáva sa tak, že niektorí žiaci podávajú len raz za celý zápas, iní, naopak, desaťkrát.

Herné systémy so špecializovanými hráčmi (s liberom, bez libera)

Systém s dvoma nahrávačmi – nahrávač v zóne 2 (prebiehajúci)

Družstvo je zložené z dvoch nahrávačov, dvoch smečiarov a dvoch blokárov. Pri tomto systéme sú možné dva varianty základného radenia hráčov. V prvom postavení stojí nahrávač pred smečiarom v druhom postavení za smečiarom. Výber jedného z týchto postavení je podmienený predovšetkým zložením družstva a technicko-taktickou úrovňou hráčov vlastného družstva i súpera.

- N v zóne 2, podľa toho prispôsobiť cvičenia, inak všetko ako v hernom systéme bez špecializovaných hráčov

Prípravné cvičenie

· Učiteľ hádže loptu vysokým oblúkom ponad sieť presne na hráčov v poli, ktorí prihrávajú na nahrávača (v zóne 2), nahrávač nahráva na stred alebo na okraj siete a stredný alebo krajný hráč loptu chytá a dáva učiteľovi, resp. útočí obojručne zhora ponad sieť. Výmena miest asi po piatich loptách (video >> )

Herné cvičenie

· Hráči na obidvoch stranách ihriska sú v základnom postavení s určenými hráčskymi funkciami – smečiar, blokár, nahrávač. Rozohry začína učiteľ. Nahadzuje lopty postupne na jednu a druhú stranu ihriska. 12 hráčov je rozostavených na ihrisku, zvyšní slúžia ako pomocní učitelia. Zberajú lopty a podávajú ich učiteľovi. Učiteľ hádže päťkrát za sebou loptu na žiakov jedného družstva. Družstvo sa snaží loptu prihrať, nahrať a odbiť na stranu súpera, ktorý sa snaží podobným spôsobom pokračovať v hre. Hra pokračuje, kým jedno družstvo neurobí chybu. Po každej piatej lopte si hráči menia miesta podľa volejbalových pravidiel. Každá chyba znamená bod. Hrá sa, kým sa žiaci nevystriedajú na všetkých postoch, potom nastúpia na ihrisko pomocníci.

Prípravná hra

· Riadená hra s prebiehajúcim nahrávačom v zóne 2 – hrá sa podľa volejbalových pravidiel s tým rozdielom, že každý žiak podáva päťkrát za sebou bez ohľadu na to, či urobil chybu súper alebo vlastné družstvo. Po piatich podaniach nastáva postup žiakov. Viacnásobným opakovaním rozohry má každý žiak prijímajúcej strany možnosť niekoľkokrát si zopakovať príjem podania v jednom postavení a reagovať na prípadné pokyny učiteľa. Viacnásobné presne určené opakovanie podania zabezpečuje rovnaký počet podaní u všetkých žiakov. Nestáva sa tak, že niektorí žiaci podávajú len raz za celý zápas, iní, naopak, desaťkrát.

Pozn.: Aj v hernom cvičení aj v prípravnej hre dbáme na správnosť výmen hráčov v špecializovaných systémoch.

Výmeny hráčov v špecializovaných systémoch

Hráči rovnakých špecializácií stoja v základnom postavení na ihrisku diagonálne proti sebe. Pred vykonaním podania, resp. jeho príjmom musia sa ihrisku dodržiavať postavenie tak, ako sú uvedení v zápise. Po otvorení hry podaním môžu ľubovoľne meniť svoje miesto. Premiestňujú sa do svojich zón, v ktorých hrajú až do ukončenia rozohry, t.j. chyby niektorého hráča. Potom sa opäť musia vrátiť do pôvodného postavenia.

Výmeny hráčov do špecializovaných zón sú pomerne jednoduché po vlastnom podaní (video >> ) (video >> ) (video >> ) Pri podaní súpera sú už zložitejšie. Všeobecne platí, že k výmene dochádza až po vlastnom útoku, a to vtedy, keď súper loptu vyberie a prechádza do protiútoku. Hráči sa menia pri prvom odbití lopty súperom, nie vtedy, keď už lopta smeruje k nahrávačovi a je v útočnom pásme súpera (video >> ) (video >> ) (video >> )

Základný dôvod, prečo dochádza k výmene hráčov do špecializovaných zón, je maximálne využitie jednotlivých hráčov v postaveniach, v ktorých vedia najlepšie hrať, a tak čo najviac prispieť k úspechu celého družstva vo fáze útoku i obrany.

Bibliografia

BUCHTEL, Jaroslav a kol. 2006. Teorie a didaktika volejbalu. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-1011-6

BUCHTEL, Jaroslav, EJEM, Miroslav, VORÁLEK, Rostislav. 2011. Trénink volejbalu. Praha: Karolinum. ISBN 978-80-246-1967-5

ZAPLETALOVÁ, Ludmila – PŘIDAL, Vladimír – TOKÁR, Ján. 2001. Volejbal. Učebné texty pre školenie trénerov I. stupňa. Bratislava: Slovenská federácia volejbalu. 172 s. ISBN 80-88901-53-7.

ZAPLETALOVÁ, Ludmila, PŘIDAL, Vladimír, LAURENČÍK, Tomáš. 2007. Volejbal. Základy techniky, taktiky a výučby. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978-80-223-2280-5