Športový aerobik

     Športový aerobik (an. Aerobic Gymnastics, ru. Аэробная Гимнастикa, fr. Gymnastique aérobicа) patrí medzi gymnastické športy, ktorý má v súčasnosti zastúpenie v dvoch medzinárodných organizáciách FIG a FISAF. Počas dvoch desaťročí získal širokú popularitu medzi deťmi, mládežou i dospelými. Základom tohto športu sú aerobikové pohyby a cvičebné tvary obťažnosti vykonávané v plynule spojených väzbách a kombináciách, usporiadaných do choreografie zostavy na dynamickú hudbu. Rytmus a tempo hudby, emotívne blízke naturelu mládeže majú pozitívne motivačný vplyv na emocionálnu a psychickú stránku cvičiacich. Športový výkon predvádzaný v zostave športového aerobiku vyžaduje statickú, dynamickú i výbušnú silu, pohyblivosť v ramenných a bedrových kĺboch, elasticitu svalov, rozvoj koordinačných schopností.


Vývoj a charakteristika športového aerobiku

     Od konca 80. rokov 20. storočia sa začína postupne formovať športový aerobik v samostatný súťažný šport. Súťažná forma aerobiku vznikla na základe tanečného aerobiku zakomponovaním cvičebných tvarov športovej a modernej gymnastiky (akrobacie, skokov, obratov) a zaradením cvičení obťažnosti, vyžadujúcich špeciálne dynamickú a statickú silu. Vlastná identita tohto športu je založená na choreografii zostáv zložených zo súvislých pohybových väzieb a kombinácií vykonávaných vysokou intenzitou, v súladu s hudobným sprievodom. Cvičebný obsah zostáv športového aerobiku v súťažiach jednotlivcov je založený na dvoch hlavných častiach: aerobikových krokoch a cvičebných tvaroch obťažnosti, s možnosťou zaradenia dvoch akrobatických tvarov. V súťažných kategóriách (disciplínach) zmiešaných párov, trojíc, skupín sú požiadavkou tzv. pyramídy. Zostava musí demonštrovať koordinovaný pohyb v súčinnosti s relatívnou statickou, dynamickou i výbušnou silou, rozsahom pohybu v ramenných a bedrových kĺboch a flexibilitou svalov, expresívnosťou prejavu.

     Celosvetová popularita dala podnet na vznik samostatných medzinárodných federácií. V súčasnosti je súťažný športový aerobik rozštiepený do viacerých športových organizácií. Najvýznamnejšími medzinárodnými federáciami, ktoré zastrešujú športový aerobik sú Medzinárodná gymnastická federácia (Federation Internationale de Gymnastique – FIG) a Federácia športového aerobiku a fitness (Federation of International Sports, Aerobics and Fitness – FISAF). FIG patrí medzi najstaršie športové medzinárodné federácie a je strešným, riadiacim orgánom všetkých gymnastických športov. Prvé majstrovstvá sveta pod záštitou FIG sa uskutočnili v roku 1995 v Paríži, ktorých sa zúčastnilo 34 národných krajín a konajú sa každý párny rok. Kontinentálne majstrovstvá Európy organizuje Union Européenne de Gymnastique – UEG (Európska gymnastická federácia), každý nepárny rok) od 1999 roka. FISAF usporadúva vlastné Majstrovstvá sveta a národné súťaže od roku 1995. V tabuľke 1 uvádzame súťažné kategórie a v tabuľke 2 vekové kategórie v športovom aerobiku.


Tab. 1 Súťažné kategórie (disciplíny) športového aerobiku

Kategórie FIG FISAF
Muži IM Jednotlivci
Ženy IW Jednotlivkyne
Zmiešané páry MP Zmiešané páry
Triá TR Družstvá
Družstvá – skupiny GR -------

Tab. 2 Vekové kategórie športového aerobiku

FIG FISAF
Názov Veková kategória Názov Veková kategória
Najmladšie žiactvo NG 6 – 8 rokov Deti 6 – 7 rokov
Mladšie žiactvo ND 9 – 11 rokov Deti 8 – 10 rokov
Staršie žiactvo AG1 12 – 14 rokov Kadeti 11 – 13 rokov
Dorast AG2 15 – 17 rokov Dorast 14 – 16 rokov
Seniori SEN 18 a viac Seniori 17 a viac

     Popularita športového aerobiku najmä medzi mládežou viedla medzinárodné gymnastické federácie FIG, UEG a následne národné organizácie k vytvoreniu oficiálne platných pravidiel a technických kritérií pre tento šport. Na základe týchto dokumentov sa organizujú viacstupňové súťaže v zahraničí i na Slovensku v športovom aerobiku – medzinárodné majstrovstvá, národné majstrovstvá, medzinárodné súťaže, Svetový pohár, Pohár federácií, Slovenský pohár.

     V rámci Slovenskej gymnastickej federácie, medzinárodne registrovanej v FIG, pôsobí sekcia športového aerobiku, ktorá zastrešuje gymnasticko-aerobikové športy. Prázdnym miestom, kde športový aerobik nemá zatiaľ adekvátne zaradenie je telesná a športová výchova na školách.

     Športový aerobik sa radí k senzomotorickým športom s nárokmi na koordináciu pohybu a kondičnú pripravenosť. Zaraďuje sa k esteticko-koordinačným športom, kde sa vyžaduje technicky presné vykonávanie polôh a pohybov v súlade s umeleckým dojmom zo športového výkonu.

     Pri dodržiavaní didaktických zásad a metodických postupov je športový aerobik vhodný pre každú vekovú a výkonnostnú skupinu. Existujú odlišnosti športovej prípravy detí, mládeže a dospelých, ktoré spočívajú v rešpektovaní vekových zákonitosti vývoja organizmu osobnosti, v športovej výkonnosti založenej na všestrannej pohybovej príprave so zachovaním perspektívy aktívneho športového veku. V procese nácviku pohybov, krokov, cvičebných tvarov postupujeme algoritmickými krokmi. U začiatočníkov treba konštruovať adekvátne algoritmy s rešpektovaním ich výkonnostnej úrovne (Hatiar 1999).

     Uplatňovanie biomechanických zákonitostí techniky a didaktických postupov v učení jednotlivých polôh, pohybov, cvičebných tvarov a aerobikových celkov je determinované vedomosťami, skúsenosťami a kreativitou pedagógov (učiteľa, trénera, choreografa).

     Z hľadiska kineziologickej analýzy pohybového obsahu športového aerobiku je zastúpená bipedálna lokomócia a acyklické pohyby segmentov tela v postojoch, sedoch, podporoch, kľaku, ľahoch. Bernačiková, Kapounková, Řeholová, Novotný (2010) uvádzajú, že pri športovo aerobikovom cvičení dochádza k funkčnej a morfologickej adaptácii organizmu na záťaž, zvýšením anaeróbnej a aeróbnej kapacity, k zmenám v hypertrofii rýchlych svalových vlákien, zlepšeniu funkcií zmyslových analyzátorov periférneho videnia, akusticko-rytmického vnímania.

     Športová výkonnosť je podľa Lacza (2014) limitovaná najmä úrovňou špecifických kondičných a koordinačných schopností vo vzájomnej podmienenosti s racionálnou technikou ponyboy a obťažnosťou cvičebných tvarov. Ekonomickosť pohybu, správne vykonanie každej polohy tela, cvičebných tvarov obťažnosti, akrobatických tvarov, aerobikových krokov je odzrkadlením stupňa zvládnutia kondično-koordinačnej pripravenosti cvičenca. Výskumné práce potvrdzujú, že osvojovaním acyklického cvičebného obsahu v športovom aerobiku sa rozvíjajú pohybové schopnosti:

  • silové (statická, dynamická, explozívna sila)
  • pohyblivosť (kĺbová, pružnosť svalov)
  • koordinačné (rytmické, rovnováhové, orientačné)
  • diferenciačno-kinestetické (cítenie pohybu, synapsia).
  • vytrvalostné (anaeróbna, aeróbna).
  • rýchlostné (akčná, acyklická, akceleračná rýchlosť)
  • pohybová pamäť (Sergiev, 2004, Raiola et. al., 2012, Righetti 2007/2008, 2009), Perečinská, 2012 a in.).

     Sergiev (2016) rozdelil limitujúce motorické faktory na základe nasledujúcich aspektov:

  •   pohybové schopnosti potrebné pre vykonávanie cvičebných tvarov obťažnosti.
  •   pohybové schopnosti potrebné pre vykonávanie krokových variácii.
  •   pohybové schopnosti potrebné pre vykonávanie súťažnej zostavy.

     Dôležitým faktorom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje priebeh i športovú úspešnosť je psychika pretekárok. Samotná osobnosť športovca, jeho charakter, správanie a zjav pôsobí na fanúšikov, divákov, rozhodcov a odráža sa v prezentácii súťažnej zostavy. Estetické vnímanie zostavy podmieňuje vzhľad súťažiacich, ktorý má byť športový a pôsobiť esteticky.