Športový aerobik (an. Aerobic Gymnastics, ru. Аэробная Гимнастикa, fr. Gymnastique aérobicа) patrí medzi gymnastické športy, ktorý má v súčasnosti zastúpenie v dvoch medzinárodných organizáciách FIG a FISAF. Počas dvoch desaťročí získal širokú popularitu medzi deťmi, mládežou i dospelými. Základom tohto športu sú aerobikové pohyby a cvičebné tvary obťažnosti vykonávané v plynule spojených väzbách a kombináciách, usporiadaných do choreografie zostavy na dynamickú hudbu. Rytmus a tempo hudby, emotívne blízke naturelu mládeže majú pozitívne motivačný vplyv na emocionálnu a psychickú stránku cvičiacich. Športový výkon predvádzaný v zostave športového aerobiku vyžaduje statickú, dynamickú i výbušnú silu, pohyblivosť v ramenných a bedrových kĺboch, elasticitu svalov, rozvoj koordinačných schopností.
Od konca 80. rokov 20. storočia sa začína postupne formovať športový aerobik v samostatný súťažný šport. Súťažná forma aerobiku vznikla na základe tanečného aerobiku zakomponovaním cvičebných tvarov športovej a modernej gymnastiky (akrobacie, skokov, obratov) a zaradením cvičení obťažnosti, vyžadujúcich špeciálne dynamickú a statickú silu. Vlastná identita tohto športu je založená na choreografii zostáv zložených zo súvislých pohybových väzieb a kombinácií vykonávaných vysokou intenzitou, v súladu s hudobným sprievodom. Cvičebný obsah zostáv športového aerobiku v súťažiach jednotlivcov je založený na dvoch hlavných častiach: aerobikových krokoch a cvičebných tvaroch obťažnosti, s možnosťou zaradenia dvoch akrobatických tvarov. V súťažných kategóriách (disciplínach) zmiešaných párov, trojíc, skupín sú požiadavkou tzv. pyramídy. Zostava musí demonštrovať koordinovaný pohyb v súčinnosti s relatívnou statickou, dynamickou i výbušnou silou, rozsahom pohybu v ramenných a bedrových kĺboch a flexibilitou svalov, expresívnosťou prejavu.
Celosvetová popularita dala podnet na vznik samostatných medzinárodných federácií. V súčasnosti je súťažný športový aerobik rozštiepený do viacerých športových organizácií. Najvýznamnejšími medzinárodnými federáciami, ktoré zastrešujú športový aerobik sú Medzinárodná gymnastická federácia (Federation Internationale de Gymnastique – FIG) a Federácia športového aerobiku a fitness (Federation of International Sports, Aerobics and Fitness – FISAF). FIG patrí medzi najstaršie športové medzinárodné federácie a je strešným, riadiacim orgánom všetkých gymnastických športov. Prvé majstrovstvá sveta pod záštitou FIG sa uskutočnili v roku 1995 v Paríži, ktorých sa zúčastnilo 34 národných krajín a konajú sa každý párny rok. Kontinentálne majstrovstvá Európy organizuje Union Européenne de Gymnastique – UEG (Európska gymnastická federácia), každý nepárny rok) od 1999 roka. FISAF usporadúva vlastné Majstrovstvá sveta a národné súťaže od roku 1995. V tabuľke 1 uvádzame súťažné kategórie a v tabuľke 2 vekové kategórie v športovom aerobiku.
Tab. 1 Súťažné kategórie (disciplíny) športového aerobiku
Kategórie | FIG | FISAF |
---|---|---|
Muži | IM | Jednotlivci |
Ženy | IW | Jednotlivkyne |
Zmiešané páry | MP | Zmiešané páry |
Triá | TR | Družstvá |
Družstvá – skupiny | GR | ------- |
Tab. 2 Vekové kategórie športového aerobiku
FIG | FISAF | ||
---|---|---|---|
Názov | Veková kategória | Názov | Veková kategória |
Najmladšie žiactvo NG | 6 – 8 rokov | Deti | 6 – 7 rokov |
Mladšie žiactvo ND | 9 – 11 rokov | Deti | 8 – 10 rokov |
Staršie žiactvo AG1 | 12 – 14 rokov | Kadeti | 11 – 13 rokov |
Dorast AG2 | 15 – 17 rokov | Dorast | 14 – 16 rokov |
Seniori SEN | 18 a viac | Seniori | 17 a viac |
Popularita športového aerobiku najmä medzi mládežou viedla medzinárodné gymnastické federácie FIG, UEG a následne národné organizácie k vytvoreniu oficiálne platných pravidiel a technických kritérií pre tento šport. Na základe týchto dokumentov sa organizujú viacstupňové súťaže v zahraničí i na Slovensku v športovom aerobiku – medzinárodné majstrovstvá, národné majstrovstvá, medzinárodné súťaže, Svetový pohár, Pohár federácií, Slovenský pohár.
V rámci Slovenskej gymnastickej federácie, medzinárodne registrovanej v FIG, pôsobí sekcia športového aerobiku, ktorá zastrešuje gymnasticko-aerobikové športy. Prázdnym miestom, kde športový aerobik nemá zatiaľ adekvátne zaradenie je telesná a športová výchova na školách.
Športový aerobik sa radí k senzomotorickým športom s nárokmi na koordináciu pohybu a kondičnú pripravenosť. Zaraďuje sa k esteticko-koordinačným športom, kde sa vyžaduje technicky presné vykonávanie polôh a pohybov v súlade s umeleckým dojmom zo športového výkonu.
Pri dodržiavaní didaktických zásad a metodických postupov je športový aerobik vhodný pre každú vekovú a výkonnostnú skupinu. Existujú odlišnosti športovej prípravy detí, mládeže a dospelých, ktoré spočívajú v rešpektovaní vekových zákonitosti vývoja organizmu osobnosti, v športovej výkonnosti založenej na všestrannej pohybovej príprave so zachovaním perspektívy aktívneho športového veku. V procese nácviku pohybov, krokov, cvičebných tvarov postupujeme algoritmickými krokmi. U začiatočníkov treba konštruovať adekvátne algoritmy s rešpektovaním ich výkonnostnej úrovne (Hatiar 1999).
Uplatňovanie biomechanických zákonitostí techniky a didaktických postupov v učení jednotlivých polôh, pohybov, cvičebných tvarov a aerobikových celkov je determinované vedomosťami, skúsenosťami a kreativitou pedagógov (učiteľa, trénera, choreografa).
Z hľadiska kineziologickej analýzy pohybového obsahu športového aerobiku je zastúpená bipedálna lokomócia a acyklické pohyby segmentov tela v postojoch, sedoch, podporoch, kľaku, ľahoch. Bernačiková, Kapounková, Řeholová, Novotný (2010) uvádzajú, že pri športovo aerobikovom cvičení dochádza k funkčnej a morfologickej adaptácii organizmu na záťaž, zvýšením anaeróbnej a aeróbnej kapacity, k zmenám v hypertrofii rýchlych svalových vlákien, zlepšeniu funkcií zmyslových analyzátorov periférneho videnia, akusticko-rytmického vnímania.
Športová výkonnosť je podľa Lacza (2014) limitovaná najmä úrovňou špecifických kondičných a koordinačných schopností vo vzájomnej podmienenosti s racionálnou technikou ponyboy a obťažnosťou cvičebných tvarov. Ekonomickosť pohybu, správne vykonanie každej polohy tela, cvičebných tvarov obťažnosti, akrobatických tvarov, aerobikových krokov je odzrkadlením stupňa zvládnutia kondično-koordinačnej pripravenosti cvičenca. Výskumné práce potvrdzujú, že osvojovaním acyklického cvičebného obsahu v športovom aerobiku sa rozvíjajú pohybové schopnosti:
Sergiev (2016) rozdelil limitujúce motorické faktory na základe nasledujúcich aspektov:
Dôležitým faktorom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje priebeh i športovú úspešnosť je psychika pretekárok. Samotná osobnosť športovca, jeho charakter, správanie a zjav pôsobí na fanúšikov, divákov, rozhodcov a odráža sa v prezentácii súťažnej zostavy. Estetické vnímanie zostavy podmieňuje vzhľad súťažiacich, ktorý má byť športový a pôsobiť esteticky.