V období puberty a adolescencie sa vytvárajú stereotypy potreby pohybu ako kompenzácie denného zaťaženia, no mnohé výsledky výskumných sledovaní poukazujú na nedostatočnú pohybovú aktivitu mládeže. Preto do popredia vychádza oblasť motivácie a rešpektovania osobnosti žiaka. Považujeme za dôležité, hľadať také formy vyučovania, ktoré podnietia záujem žiačok a prispejú k vytvoreniu pozitívneho vzťahu k pohybovým aktivitám. K účasti na pohybových aktivitách vedú dievčatá motívy ako formovanie postavy, zvýšenie telesnej kondície, odreagovanie a radosť z pohybu (Kyselovičová 2000). Výskum Lenkovej (2010) zameraný na motivačné faktory cvičenia kondičného aerobiku poukázal, že probandky označili za najdôležitejší motív zdravie, nasledoval motív formovania postavy, schudnutia (respektíve udržania telesnej hmotnosti) a motív zmiernenia stresových situácii. Na základe týchto poznatkoch môžeme skonštatovať, že práve aerobik je vhodnou formou naplnenia spomínaných požiadaviek.
Zvyšovanie motivácie počas vyučovacích hodín a podpora kladného vzťahu k pohybu súvisí s rešpektovaním záujmov žiakov a využívaním takých foriem pohybových aktivít, o ktoré prejavujú záujem. Výskum Ružbarskej, Bebčákovej (2015) poukázal na to, že žiačky hodnotili pozitívnejšie hodiny s inovatívnymi formami pohybových aktivít v porovnaní s tradičnými formami.
S problematikou motivácie na vyučovacích hodinách sú úzko späté aj záujmy a túžby žiakov. Vykonávanie rôznych pohybových činností, o ktoré žiaci neprejavujú záujem, nemajú pozitívny vplyv na vytvorenie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite (Chebeň 2006). Rešpektovanie konkrétnych záujmov žiakov o pohybovú a športovú činnosť predpokladá pozitívny efekt nielen na vytvorení záujmu, ale tiež zvyšovaní fyziologického zaťaženia žiakov na vyučovacích hodinách (Majerský 2002), pretože frekvencia pohybových aktivít v týždennom režime detí a mládeže klesá a preto žiaci dosahujú správnu intenzitu zaťaženia pri minimálnej frekvencii dvakrát týždenne na rozvoj aeróbnej zdatnosti len v školskej telesnej výchove (McKenzie 1995).
Záverom Sigmunda a kol. (2009) je, že medzi najobľúbenejšie pohybové aktivity žiačok základných a stredných škôl patrí plávanie, tanec, aerobik, športové hry, lyžovanie, korčuľovanie.
Analýzu preferencií typov pohybových aktivít ponúkajú aj Bebčáková a kol. (2011), ktorou poukazujú na záujmy žiakov s následnou požiadavkou ich zohľadnenia pri tvorbe edukačných jednotiek telesnej a športovej výchovy. Najväčší záujem prejavili žiaci o kolektívne a potom o individuálne športy. Záujem o rytmické a tanečné aktivity sa umiestnil na treťom mieste.
Jedným z cieľov telesnej a športovej výchovy je aj formovanie pozitívneho vzťahu k celoživotnému vykonávaniu pohybových aktivít. Možnosťou, ako tento cieľ dosiahnuť je aj pestrá ponuka moderných foriem cvičenia počas vyučovacích hodín, ktorá rešpektuje konkrétne záujmy žiakov. Aerobik a tanečné pohybové aktivity sa vo viacerých výskumoch nachádzali na popredných miestach a žiačky o ne prejavujú záujem.
Aerobik (z anglického slova aerobics) je druh vytrvalostného cvičenia, využívajúci prostriedky základnej, kondičnej, rytmickej gymnastiky a tancov (Lenková 2007). Zapája do činnosti všetky veľké svalové skupiny, tým stimuluje a pozitívne ovplyvňuje najmä prácu srdcovo-cievneho, dýchacieho a pohybového aparátu, čo sa následne prejaví zlepšením telesnej a funkčnej zdatnosti organizmu. Dynamika cvičenia je navyše podmieňovaná hudbou, ktorá zvyšuje motiváciu a posilňuje emocionálnu stránku cvičebnej jednotky. Jej tempo a rytmus udržiavajú žiaducu intenzitu cvičenia (Strešková 1996).
Patrí do skupiny pohybových aktivít aeróbneho charakteru, ktorých úlohou je vyvolať pozitívne adaptačné zmeny na úrovni všetkých orgánových sústav s uchovaním esteticko-koordinačného charakteru. Okrem fyziologických a psychologických cieľov sa od aerobiku očakáva predovšetkým podpora zdravia a všeobecná prevencia civilizačných ochorení. Výrazným motivačným prvkom je hudba, ktorá posilňuje emocionálnu stránku vyučovacej hodiny a udržiava požadovanú intenzitu cvičenia.
Medzníkom pre rozvoj rekreačného cvičenia a telesnej výchovy vo svetovom meradle boli 70. roky. Nedostatočná telesná zdatnosť širokých vrstiev populácie preukázala nutnosť pravidelného aeróbneho cvičenia. Priekopníkom v tejto oblasti sa stal Kenneth H. Cooper, ktorý v roku 1970 založil vlastnú kliniku – Aerobics center v Dallase, ktorá poskytuje služby pre upevnenie zdravia a telesnej zdatnosti. Cooperové programy sú publikované po celom svete, z ktorých najúspešnejšie sú The New Aerobics, The New Aerobics for Women, Kids fittnes. U nás vyšla kniha pod názvom Aeróbny program pre aktívne zdravie. Tento trend ovplyvnil aj cvičenie žien. Poznatky Coopera využila tanečníčka Jackie Sorensen, ktorá ako prvá aplikovala princípy aeróbneho cvičenia na moderný tanec, čím vlastne položila základy aeróbneho tanca. Ako členka výboru pre telesnú zdatnosť a šport začala od roku 1972 propagovať aeróbny tanec po celom svete, ktorý skĺbil disco tanec, folk, boogie, jazz a balet do jedného celku (Lenková 2000). Začiatkom 80. rokov spopularizovala aeróbnu gymnastiku herečka Jane Fondová. Do tanca sa pridávali jednoduché, atraktívne a vysoko účinné prvky gymnastiky, čím sa hodiny tanca pretvorili na kondičné. Od polovice 80. rokov sa aerobik prostredníctvom dostupnej literatúry a videa dostal aj k nám. Zaradil sa do programu rytmickej gymnastiky.
Aerobik je všeobecný pojem, ktorý zastrešuje množstvo odvetví, či druhov a foriem, ktorými sa toho skupinové cvičenie realizuje. Autori, resp. autorky, uvádzajú rôzne systémy druhov, foriem a zameraní aerobiku. Avšak za základ pri diferenciácii aerobiku môžeme považovať tri kritériá:
Z hľadiska účinnosti delíme aerobik na nízky, mierny, vysoký a kombinovaný. Nízky aerobik alebo tiež LOW IMPACT a je charakteristický zníženou záťažou na kĺby dolných končatín, pretože podstatou je neustály kontakt jedného chodidla. Pri vykonávaní nízkeho aerobiku sa kladie dôraz na kvalitu pohybu, rozsah pohybu a plynulosť väzieb. Obsahom tvoria kroky, krokové variácie a pohyby v rôznych postojoch. Mierny aerobik, PLYOMETRIC, ktorý využíva princíp plyometrie. Vysoký aerobik, inak HIGH AEROBIK, je typický svojimi poskokmi, skokmi, imitáciou behu a ich variácií. A kombinovaný aerobik, kde už samotný názov predpokladá kombináciu nízkeho a vysokého aerobiku. Z hľadiska zdatnosti/intenzity hovoríme o aerobiku pre začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých.
V súčasnosti pri pohľade na obsah sa aerobik podľa Velinskej (2004) rozvíja v troch výrazne odlišných smeroch:
Formy kondičného aerobiku s využitím posilňovacích cviční a náčinia.
Formy aerobiku pri cvičení ktorých sa požíva rôzne náčinie, prostredie, ktoré slúži na zvýšenie intenzity, kladie vyššie nároky na koordináciu pohybu, vyžaduje správnu techniku cvičenia (Lenková, 2006):
Formy kondičného aerobiku, pri ktorých sa uplatňuje princíp rezistencie (odporu) a využívanie ich na tvarovanie tela sú:
Posilňovacie cvičenia v aerobiku zaraďujeme do vyučovacej hodiny až po zahriatí organizmu aeróbnymi cvičeniami, aby bol organizmus na záťaž pripravený. Keďže ide o kondičný aerobik, rozvíjame v ňom okrem vytrvalosti i ďalšie kondičné schopnosti, a to najmä silu využívaním posilňovacích cvičení bez alebo s náčiním.
V rámci vyučovacej hodiny je potrebné zamerať sa na všetky svalové skupiny a cvičenia voliť tak, aby sledovali konkrétny cieľ (napríklad posilňovanie oslabených svalov ). Podľa cieľa volíme nielen rôzne druhy cvičení, náčinia, ale aj objem a intenzitu ich vykonávania. Pri posilňovacích cvičeniach je obzvlášť dôležité správne dýchanie a technika ich vykonávania.
Využitie kondičného aerobiku v školskej telesnej a športovej výchove môže výrazne prispievať najmä k rozvoju zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti, ktorá sa orientuje, ako to už vychádza z jej názvu, na zdravie a nie na podávanie športových výkonov. Komponenty zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti možno rozdeliť na funkčné faktory, medzi ktoré patria aeróbna zdatnosť, svalová zdatnosť, svalová rovnováha a flexibilita, držanie tela v základných posturálnych polohách a kvalita základných posturálnych stereotypov a štrukturálne faktory, teda telesná výška, telesná hmotnosť, množstvo podkožného tuku a aktívnej svalovej hmoty, množstvo cholesterolu a ďalšie (Bursová, Rubáš 2001, Lenková 2013).
Aeróbna zdatnosť je základným pilierom zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti, ktorá je synonymom pre aeróbnu, kardiovaskulárnu, či kardiorespiračnú vytrvalosť (Bunc 1998). Vytrvalosť, ako pohybová schopnosť, zastrešuje viacero druhov vytrvalosti, ktoré sú členené podľa rôznych kritérií a podľa ich energetického krytia. V rámci zdraviu prospešnej pohybovej aktivity ide o rozvoj základnej vytrvalosti, teda vykonávať dlhotrvajúcu pohybovú činnosť predovšetkým v režime aeróbnej glykolýzy. Nie je zameraná na zvyšovanie výkonnosti v konkrétnej disciplíne, ale na rozvoj vysokej úrovne aeróbneho krytia energie, dosahovanie vysokých hodnôt VO2max a aeróbnej kapacity (Lehnert, Novosad, Neuls, Langer, Botek 2012).
Ďalšou zložkou zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti je svalová zdatnosť, pod ktorú zaradzujeme rozvoj silových schopností. Silu môžeme tiež charakterizovať ako predpoklad človeka prekonávať odpor bremena alebo vlastného tela pomocou svalového úsilia, pričom ide o statickú alebo dynamickú silovú schopnosť (Pavlík, Sebera, Stochl, Vespalec, Zvonař 2010).
Na svalovú zdatnosť úzko nadväzuje svalová rovnováha a flexibilita. Svalová nerovnováha je narušenie funkčnej rovnováhy svalového posturálneho a fázického systému a porušenie centrálnej regulácie pohyblivosti (Hošková, Matoušková 2005). Z viacerých výskumov vyplýva, že súčasná populácia detí a mládeže disponuje vysokým výskytom skrátených, oslabených svalov, ako aj porúch pohybových stereotypov. Pri svalovej dysbalancii ide o skupinu svalov, ktoré sú ochabnuté a je potrebné ich posilňovať a svaly, ktoré sú skrátené s potrebou ich korekcie a natiahnutia (Kanásová, Šimončičová, 2012). Flexibilita je schopnosť vykonávať pohyby v danom kĺbovom systéme v čo najväčšom rozsahu. Patrí tu aj pružnosť, teda schopnosť rýchleho návratu do pôvodnej polohy po vychýlení a odolnosť voči dopadom (Pistotnik 1998). Adamčák, Kozaňáková (2012) poukazujú na výskyt skrátených svalov aj napriek známym kompenzačným cvičeniam s pozitívnym efektom.
Práve kondičný aerobik dokáže svojím obsahom pozitívne vplývať na rozvoj tých pohybových schopností, ktoré sú súčasťou zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti, keďže cvičenie by si malo zachovať aeróbny charakter a popri aerobikových krokoch využíva aj posilňovacie, koordinačné cvičenia a cvičenia na rozvoj flexibility a kĺbovej pohyblivosti.
Interval aerobik class – vytrvalostno-silový tréning so striedaním intervalu aerobiku a rovnako dlhého intervalu posilňovania.
Interval aerobik class s náčiním – vytrvalostno-silový tréning so striedaním intervalu aerobiku a rovnako dlhého intervalu posilňovania s balančným náčiním - overbal, fit ball, bosu.
Ropics – kondičný aerobik s využitím rôzneho spôsobu preskakovania švihadiel.