Kotúľanie je najzákladnejšou schopnosťou gymnastiky a pochádza zo základnej polohy skrčmo. Podstatu kotúľa tvorí otáčavý pohyb tela okolo priečnej osi, ktorá je pohyblivá a prechádza miestom dotyku cvičenca s podložkou. Plynulosť otáčavého pohybu dosiahne cvičenec zaoblením celého tela. Je to veľmi jednoduché, zo základnej pozície skrčmo sa chrbtica zaoblí a kotúľanie môže začať.
Osvojovanie kotúľov pozitívne pôsobí na rozvoj koordinačných schopností a taktiež aj na silu dolných a horných končatín, brušných svalov, ohybnosť a celkovú koordináciu, hlavne orientácia v čase, v priestore a veľkosti svalového úsilia. Ich opakovaním sa zvyšuje trénovanosť vestibulárneho analyzátora a svojou podstatou patria medzi základné pohybové zručnosti človeka, ktoré majú svoje miesto nielen v športe, ale i v situáciách bežného života. Kotúľ vpred skrčmo predstavuje nielen základnú gymnastickú zručnosť, ale i všeobecnú pohybovú zručnosť, ktorej transfer je i do bežného života jednoznačne pozitívny. Jednotlivé jeho fázy a mikrofázy (napr. predklon hlavy, zaoblenie tela, skrčenie jednotlivých segmentov k sebe) sú súčasťou prevalov, pádov a rotačných pohybov, ktorých automatizácia sa kladne prejavuje napr. pri pádoch z bicykla, na lyžiach, či pri rôznych pohybových kolíziách, ktoré život prináša (Strešková, 2003).
Kotúle zaraďujeme medzi švihové cvičebné tvary. Sú to rotačné pohyby, pri ktorých sa telo postupne dotýka podložky, prevracia sa cez hlavu, pričom pohyb sa vykonáva okolo osi rovnobežných s osou pliec. Podľa spôsobu možno kotúle vykonávať:
Podľa smeru rozoznávame kotúle:
Pri presnom popise treba uviesť východiskovú a konečnú polohu (napr. z drepu kotúľ vpred do drepu, zo stoja spojného kotúľ vpred do stoja rozkročného...) Kotúle vykonávame spravidla z nasledujúcich základných polôh:
Kotúle môžeme vykonávať aj do stojky, resp. zo stojky, ale tým sa budeme venovať neskôr. Kotúle môžeme vykonávať individuálne, v dvojiciach, v trojiciach.