Premety

     Premety zaraďujeme medzi švihové cvičebné tvary. Charakterizuje ich úplný otáčavý pohyb okolo pevnej osi, ktorá prechádza zápästím a u premetov s fázou letu aj okolo voľnej osi, ktorá prechádza ťažiskom. Sú charakterizované ako prevrat a sú to pohyby celého tela. Ich hlavným znakom je pretáčanie spevneného tela s oporou rúk alebo jednej ruky, prípadne predlaktím o podložku. Podľa smeru ich delíme:

- vpred
- vzad
- bokom
Môžu sa vykonávať z rozbehu alebo z miesta, podľa spôsobu vykonania ich delíme:
- rýchle
- pomalé

     Môžeme ich vykonávať odrazom jednonožne alebo znožmo, dohmatom jednoruč alebo obojruč, taktiež môžeme vykonávať premety s obratmi a môžu sa vykonávať do rôznych postojov a polôh.

Premet bokom

     Premet bokom charakterizujeme ako prevrat oporou rukami o podložku, pri ktorom sa telo pretáča vľavo alebo vpravo so striedavým dohmatom rúk na podložku a striedavým došľapnutím nôh, pričom telo prechádza cez stojku na rukách roznožmo do stoja. Podstatou premetu bokom je úplné otočenie tela v čelnej rovine cez stojku na rukách roznožmo. Je jedným zo základných cvičebných tvarov a je to jedna z prvých gymnastických zručností, ktorú sa gymnastka alebo gymnasta učí a je dostupná každému žiakovi. Môže sa vykonávať z miesta alebo po premetovom predskoku.

     Základným kondičným predpokladom pre zvládnutie premetu bokom je spevnenie celého tela a posilnenie ramenného pletenca. Nakoľko sme sa v kapitole stojka na rukách venovali veľkému množstvu cvičení na spevnenie celého tela a posilnenie ramenného pletenca, nebudeme ich už tu podrobne rozoberať.

Didaktika nácviku premetu bokom:

1. Ruky položíme na mierne vyvýšenú žinenku, resp. lavičku a preskakujeme z jednej strany na druhú. Ruky položíme na mierne vyvýšenú žinenku a preskakujeme na dominantnejšiu stranu (určíme ju pri pokusoch stojky na rukách, ktorá noha je švihová a tá býva švihová aj pri premete bokom, resp. môžeme využiť aj iné spôsoby).


2. Zo stoja, resp. z výpadu odrazovou nohou vpred preskakujeme žinenku.


3. Z výpadu odrazovou nohou vpred preskakujeme bezpečnú prekážku, napr. molitanovú kocku, šviadlo, iné, pričom ruky pokladáma na mierne vyvýšenú žinenku a snažíme sa o správne kladenie rúk a nôh. To znamená, že kladieme ruka – ruka – noha a ruky v jednej línii.


4. Premet bokom zo šikmej plochy, resp. premet bokom z mierne vyvýšenej plochy, pričom ruky kladieme na vyvýšenú plochu a nohy na zem. Taktiež môžeme využiť aj kaskádovité usporiadanie žinienok. Najskôr trénujeme z polohy výpad vpred odrazovou nohou, neskôr môžeme prejsť aj z polohy stoj spojný a následný výkrok vpred odrazovou nohou.


5. Premet bokom po poloblúku z výpadu vpred odrazovou nohou.


6. Premet bokom po poloblúku zo stoja, pričom prekračujem bezpečnú prekážku, napr. čiara, švihadlo, aby sme zabránili fixovaniu si chyby, kedy cvičenci zvyknú klásť výkrokovú nohu pod seba.


7. Premet bokom po čiare z výpadu odrazovou nohou vpred


8.1 Premet bokom z výpadu odrazovou nohou vpred.

8.2 Premet bokom z premetového predskoku.


     Premetový predskok je v podstate prípravnou fázou viacerých akrobatických cvičebných tvarov vpred alebo bokom. Môže sa vykonávať z miesta alebo z rozbehu. Z rozbehu dvoch až troch krokov urobíme premetový predskok tak, že sa odrážame aj doskakujeme na tú ístú nohu, druhá noha je súčasne v prednožení a paže vo vzpažení, pričom telo je mierne šikmo vpred v jednej priamke. Obe nohy sú napnuté, odraz smeruje šikmo hore vpred, hlava je v predĺžení trupu. Dôležité je plynulé spojenie rozbehu, predskoku a nasledujúceho cvičebného tvaru. Pokiaľ vykonávame premetový predskok z miesta, začíname zo stoja spojného a vykonávame odraz z dvoch nôh, pričom súčasne s odrazom šviháme paže zo zapaženia do vzpaženia. Telo smeruje mierne šikmo hore vpred v jednej priamke, pričom najskôr doskakujeme na švihovú nohu, pričom odrazová noha je súčasne v prednožení. Premetový predskok nám slúži na získanie kinetickej energie a robí sa v priamej línii s naklonením celého tela vpred.


Premet vpred – pomalý

     Pomalý premet vpred sa vykonáva bez fázy letu s rovnomerným otáčavým pohybom okolo osi zápästia. Môže sa robiť s dopadom na jednu nohu, resp. s výmenou nôh, s postupnou oporou paží, s oporou jednej paže a iné. Pomalý premet vpred môžeme robiť aj s dopadom na dve nohy, ale spravidla ide o spojenie cvičebných tvarov stojka na rukách – vzpor stojmo vzadu, tzv. „mostík“ postaviť sa do stoja spojného vzpažiť. Pri tomto cvičení šviháme jednou nohou a odrazom druhej prejdeme do stojky na rukách. Pokračujeme do vzporu stojmo vzadu „mostík,” odrazíme sa pažami a prenesieme váhu tela na nohy s vysunutím kolien a panvy vpred a dokončíme do stoja spojného vzpažiť. Podobne vykonávame aj premet vpred s dopadom na jednu nohu, prípadne aj jeho ďalšie obmeny. Funkčným predpokladom pre zvládnutie pomalých premetov vpred je dostatočná pohyblivosť chrbtice a ramenného pletenca. Preto je potrebné rozvíjať túto pohyblivosť rôznymi prípravnými cvičeniami.


Prípravné cvičenia na rozvoj pohyblivosti chrbtice a ramenného pletenca pre osvojenie pomalého premetu vpred:

1. Rôzne úklony, predklony, záklony, hmitanie a krúženie trupu, krúženie a hmitanie pažami do najkrajnejších polôh i s použitím náčinia (napr. tyče, kilové plné lopty a iné).


2. Pohybovým predpokladom je vzpor stojmo vzadu „mostík“. Môžeme ho vykonávať z ľahu vzad, z kľaku, resp. pre zdatnejších cvičencov aj zo stoja mierne rozkročného.
Vysúvanie pliec vzad vo vzpore vzad stojmo, vo dvojiciach, prípadne so zachytením chodidiel o rebriny.


3. Chôdza vzad vo vzpore vzad stojmo, pretáčanie sa vpravo, vľavo vo vzpore vzad stojmo a iné.



Didaktika nácviku pomalého premetu vpred:

1. Vzpor stojmo vzadu z ľahu vzad „ mostík z ľahu vzad“ a následné rúčkovanie o stenu, resp. rebriny smerom hore.
Vzpor stojmo vzadu „mostík“ zo stoja mierne rozkročného a následné rúčkovanie o stenu, resp. rebriny smerom dole a hore.


2. Stoj mierne rozkročný a následne opakované záklony o stenu, pričom sa odtláčame od steny do stoja spojného vzpažiť.


3. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „ mostík“ zo stoja mierne rozkročného a následný vztyk zo vzporu stojmo vzadu s pomocou.


4. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „ mostík“ zo stoja mierne rozkročného na vyvýšenú žinenku cca 20 – 30 cm a následný vztyk zo vzporu stojmo vzadu.


5. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „mostík“ zo stoja mierne rozkročného na vyvýšenú žinenku a následný vztyk zo vzporu stojmo vzadu. Snažíme sa o postupné znižovanie vyvýšenej žinenky, na ktorú vzpor stojmo vzadu vykonávame.


6. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „ mostík“ zo stoja mierne rozkročného a následný vztyk zo vzporu stojmo vzadu.


7. Z výpadu stojka na rukách a prechod do vzporu stojmo vzadu - stoj.


8. Z mierne vyvýšenej plochy pomalý premet vpred s dopadom jednonožne, s dopomocou.
Z mierne vyvýšenej plochy pomalý premet vpred jednonožne.


9. Z výpadu pomalý premet vpred s dopadom na jednu nohu.
Zo stoja spojného, vzpažiť výkrok odrazovou nohou a pomalý premet vpred s dopadom jednonožne.



Premet vpred – rýchly

     Rýchly premet vpred je charakterizovaný ako skok z rúk na nohy, ktorý sa realizuje pretočením tela smerom vpred oporou rúk cez stojku na rukách. Zaraďuje sa medzi švihové cvičebné tvary prevratového charakteru. Charakterizujú ho tieto zložky techniky: rozbeh s premetovým predskokom, odraz jednou a švih druhou nohou s nasledujúcim zastavením, odraz pažami a doskok.

     Po premetovom predskoku kladieme ruky na podložku tak, aby uhol medzi trupom a pažami bol otvorený a nemenil sa. Vzdialenosť kladenia rúk záleží od výšky cvičenca a rýchlosti rozbehu, ale je potrebné dbať na to, aby bol uhol medzi trupom a pažami otvorený. Ruky kladieme pred odrazovú nohu tak, aby nevznikla fáza letu. Hlava je v predĺžení trupu a oči sa pozerajú na prsty na rukách. Po dohmate na podložku nasleduje energický švih švihovou nohou a keď táto prechádza vodorovnou polohou treba pridať odraz odrazovou nohou. Odraz sa začína vystretím nohy v kolennom kĺbe a dokončuje vystretím chodidla. Švihová noha sa prudko zastaví zmrštením svalstva prednej strany stehna a trupu. Nohy sa spoja v momente odrazu pažami, keď ťažisko prechádza nad plochou opory. Po odraze pažami nastáva let s otáčaním tela okolo voľnej osi. Telo je spevnené a prehnuté. Záklonom trupu a hlavy sa dosiahne zrýchlené otáčanie tela. Doskok je na vystreté nohy a doskakujeme cez prednú časť chodidiel. Premet vpred môžeme doskakovať aj na jednu nohu. Jeho nácvik realizujeme až po zvládnutí premetu vpred s doskokom na dve nohy. Základným kondičným predpokladom pre zvládnutie rýchleho premetu vpred je spevnenie celého tela a výbušná sila paží. Príklady cvičení na spevnenie tela nebudeme uvádzať, nakoľko sme ich už uvádzali v kapitolách vyššie, ale uvedieme pár cvičení na výbušnú silu paží.


Cvičenia na výbušnú silu paží:

1. Vzpor na rukách a opakované odrazy z paží. Paže môžu byť položené na mierne vyvýšenej podložke alebo na zemi.


2. Vzpor na rukách, druhý cvičenec chytí prvého cvičenca v oblasti kolien a prvý cvičenec vykonáva vo vzpore opakované odrazy z paží, pričom sa posúva smerom vpred. Paže sa nekrčia a celé telo je spevnené.


3. Stoj spojný, predpažiť povyše a opakovane padáme šikmo smerom vpred na stenu, pričom sa odrážame od steny vystretými pažami. Od steny sme vzdialený približne na vzdialenosť kroku.


4. Stoj spojný chrbtom k stene, vzdialenosť od steny cca na vzdialenosť kroku, vzpažiť a v záklone vykonávame opakované odrazy pažami od steny.


5. Opakované odrazy paží v stojke na rukách.



Didaktika nácviku rýchleho premetu vpred:

1. Zopakovanie stojky na rukách o stenu, pričom ruky kladiem cca 5 – 10 cm od steny.
Rýchla stojka o stenu, kde sa snažíme o rýchly švih švihovej nohy a následné rýchle pripojenie odrazovej nohy.


2. Stojka a pád spevneným telom na mierne vyvýšenú žinenku cca 20 cm.


3. Premet vpred s pomocou z miesta, ktorý vykonávame z vyvýšenej plochy, napr. do molitanovej jamy, resp. z vyvýšenej žinenky.


4. Premet vpred z miesta z vyvýšenej plochy.


5. Premet vpred z miesta do zarovnanej molitanovej jamy s pomocou.


6. Premet vpred z miesta do zarovnanej molitanovej jamy.


7. Premet vpred z premetového predskoku z mierne vyvýšenej plochy, resp. do zarovnanej molitanavej jamy. /p>


8. Premet vpred z premetového predskoku v štandardných podmienkach. /p>



Premet vzad – pomalý

     Pomalý premet vzad sa vykonáva analogicky ako pomalý premet vpred, len v opačnom smere. Štruktúrou je zhodný s rýchlym premetom vzad. Zo stoja spojného, vzpažiť začína pohybom paží a pliec vzad, záklonom trupu a hlavy. Ide o maximálne prehnutie v hrudnej a driekovej oblasti. Postavenie rúk na podložku má byť čo najbližšie k nohám. Pri pomalom premete vzad sa prechádza cez stojku na rukách, pričom nohy sú v maximálnom roznožení a dokončujeme do stoja spojného, resp. do iného postoja.

     Funkčným predpokladom pre zvládnutie pomalého premetu vzad je dostatočná pohyblivosť chrbtice a ramenného pletenca. Preto je potrebné rozvíjať túto pohyblivosť rôznymi prípravnými cvičeniami.


Prípravné cvičenia na rozvoj pohyblivosti chrbtice a ramenného pletenca pri nácviku pomalého premetu vzad:

1. Rôzne úklony, predklony, záklony, hmitanie a krúženie trupu, krúženie a hmitanie pažami do najkrajnejších polôh i s použitím náčinia (napr. tyče, kilové plné lopty a iné).


2. Pohybovým predpokladom je vzpor stojmo vzadu „mostík“. Môžeme ho vykonávať z ľahu vzadu, z kľaku, resp. pre zdatnejších cvičencov aj zo stoja mierne rozkročného.
Vysúvanie pliec vzad vo vzpore vzad stojmo alebo vo dvojiciach, so zachytením chodidiel o rebriny.


3. Chôdza vzad vo vzpore vzad stojmo, pretáčanie sa vpravo, vľavo vo vzpore vzad stojmo a iné.



Didaktika nácviku pomalého premetu vzad:

1. Vzpor stojmo vzadu „mostík“ zo stoja mierne rozkročného a následné rúčkovanie o stenu, resp. rebriny smerom dole.
Vzpor stojmo vzadu „mostík“ zo stoja mierne rozkročného a následné rúčkovanie o stenu, resp. rebriny smerom dole a hore.


2. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „mostík“ zo stoja mierne rozkročného s dopomocou.


3. Opakovaný vzpor stojmo vzadu „ mostík“ zo stoja mierne rozkročného na vyvýšenú žinenku cca 20 – 30 cm.


4. Vzpor stojmo vzadu z ľahu vzadu alebo zo stoja, nohami prejdeme na vyvýšenú žinenku a švihom jednej, nadväzne odrazom (odtlačením) druhej nohy prechod cez stojku na rukách bočným roznožením do stoja, vzpažiť.


5. Vzpor stojmo vzadu mierne rozkročný, švihom jednej a odrazom druhej nohy prechod cez stojku na rukách, bočným roznožením do stoja, vzpažiť.


6. Pomalý premet vzad s dopomocou, prednožená noha je na mierne vyvýšenej podložka.


7. Pomalý premet vzad samostatne, prednožená noha položená na vyvýšenej podložke.


8. Pomalý premet vzad.



Premet vzad – rýchly

     Premet vzad z aspektu pohybovej štruktúry charakterizujeme ako prevrat vzad cez stojku, ide o skok z nôh na ruky a zaraďujeme ho medzi švihové cvičebné tvary. V terminológii športovej gymnastiky sa nazýva „flik“. Môžeme ho vykonať z miesta alebo po rondáte. V základnej variante sa jedná o tempované spojenie dvoch skokov, a to skoku vzad do stoja na rukách a korbetu (zo stojky na rukách odrazom súručne skok do stoja). Charakterizujú ho dve fázy letu, jedna po odraze nohami a druhá po odraze pažami. V prvej časti premetu dochádza vplyvom odrazu nôh ku skoku vzad s rotáciou tela okolo osi prechádzajúcej ťažiskom tela a s doskokom na paže. V druhej časti vplyvom odrazu z paží dochádza ku skoku na nohy, tzv. korbet (Strešková, 2003).

     Zo stoja spojného, predpažiť znížime a vychýlime ťažisko za miesto opory, teda vykonáme podrep. Pri podrepe je približne pravý uhol medzi trupom a stehnami i stehnami a predkoleniami. Hlava je vzpriamená, pohľad smeruje vpred. V tomto momente dochádza k odrazu z nôh a ku skoku hore vzad, súčasne so švihom paží hore vzad ako i celého horného segmentu. Dochádza k záklonu tela a hlavy, avšak je potrebné dbať na to, aby neprišlo k predčasnému prehnutiu tela a záklonu hlavy. Točivosť je vytvorená otáčavým účinkom dvojice síl (protismerné pôsobenie horného a dolného segmentu tela). V prvej letovej fáze sa telo otáča okolo pravoľavej osi prechádzajúcej ťažiskom tela. Počas letu je telo maximálne napnuté a prehnuté, pričom oči sledujú miesto dohmatu. Táto letová fáza končí oporou rúk o podložku v stojke na rukách. Po dohmate rúk na podložku sa telo zotrvačnosťou otáča okolo miesta dohmatu i okolo okamžitých osí rotácie (Strešková, 2003). Druhú časť tvorí korbet, čo predstavuje odraz paží zo stojky na rukách do stoja.

     Základným kondičným predpokladom pre zvládnutie rýchleho premetu vzad je spevnenie celého tela a výbušná sila paží a nôh. Príklady cvičení na spevnenie tela a výbušnú silu paží a nôh nebudeme uvádzať, nakoľko sme ich už uvádzali v kapitolách vyššie.


Didaktika nácviku rýchleho premetu vzad:

1. Stoj spojný, predpažiť a odskok vzad na vyvýšenú žinenku do ľahu vzadu, vzpažiť, (výška žinenky záleží od výšky cvičiaceho.
Rýchly premet vzad cez pomocné náradie.


2. Rýchly premet vzad z malej trampolíny do vzporu ležmo na žinenky s dopomocou.
Rýchly premet vzad z malej trampolíny do vzporu ležmo na žinenky samostatne.


3. Rýchly premet vzad z malej trampolíny s doskokom do stoja s dopomocou a bez dopomoci.


4. Rýchly premet vzad na trampoline alebo akrobatickej nafukovacej žínenke (airtracku) s dopomocou do vzporu ležmo.
Rýchly premet vzad na trampoline alebo na pružnom páse (akrobatickej nafukovacej žínenke – airtracku) s dopomocou do stoja.
Rýchly premet vzad samostatne.