Stavba hodiny je rovnaká, ako pri viacerých druhoch aerobiku. Postupnosť je nasledovná:
Warm up s následným prestrečingom (10 - 15 min.) Vo warm up-e môžeme využiť kroky, ktoré zaradíme v hlavnej časti, čo nám uľahčí učenie. V tejto časti je vhodnejšie minimálne využitie stepu, vzhľadom na to, že naším cieľom je rozohriatie organizmu, nie zaťaženie. Prestrečing vykonávame dynamicky, plynule v dostatočnom rozsahu pohybu.
Hlavná časť (30 - 40 min.) pozostáva z aeróbnych blokov, ktoré sa postupne vytvárajú spájaním jednotlivých krokových variácii. Využívajú sa pri tom rôzne metódy výučby choreografií, ktoré popisujú viacerí autori: Kyselovičová, Antošovská (2003), Champion, Hurst (2005) a Skopová, Beránková (2008), Goméz (2009). V prípade, že zaraďujeme aj posilňovací blok, primerane skrátime trvanie aeróbnych blokov, zaradíme po nich cool down a až potom posilňovaciu časť.
Cool Down (postupné zníženie pulzovej frekvencie) a záverečný strečing, ktorý je veľmi dôležitou súčasťou každej hodiny. V step aerobiku zvlášť dôsledne naťahujeme svaly dolných končatín. najmä bedrovo - driekový sval (m. iliopsoas), ktorý je základným svalom zapájaným pri step aerobiku.
Step aerobik je výborným kardiovaskulárnym a posilňovacím cvičením. Pri dôslednom dodržiavaní všetkých uvedených zásad, je účinnosť takejto cvičebnej jednotky aj v podmienkach školskej telesnej výchovy mnohostranná. Cvičenia step aerobiku pozitívne vplývajú najmä na:
Nezanedbateľný je aj fakt, že v step aerobiku ide o pomerne jednoduché (svojou štruktúrou) a jednotné pohyby, čo uľahčuje prácu učiteľovi na hodine. Variabilná výška stepu zase umožní prispôsobiť cvičenie individuálnym predpokladom a schopnostiam žiačok. A nakoniec nesmieme zabúdať aj na psychický efekt takéhoto cvičenia. V prospech step aerobiku hovoria ja výsledky viacerých sledovaní na Slovensku (Štefanská 1997; Kyselovičová 1999), ako aj skúsenosti a poznatky z odborných seminárov, uskutočnených pre učiteľov telesnej výchovy. Považujeme za nevyhnutné upozorniť na možnosť negatívnej účinnosti na svalový aparát, pri neodbornom vedení vyučovacích hodín. Step aerobik sa vyvinul z rehabilitačného cvičenia pre pacientov po operácii kolenných kĺbov. Preto by pri správnom cvičení v žiadnom prípade nemalo dôjsť (u zdravých jedincov) k bolestiam v kolenách, prípadne v iných kĺboch dolných končatín. Pri neodbornom vedení step aerobiku môže dôjsť k dvom problémom. V prvom rade sa jedná o svalovú dysbalanciu, vyskytujúcu sa v oblasti panvy u väčšiny populácie, najmä pri sedavom zamestnaní, alebo aj u mládeže dôsledkom hypokinézy. Dochádza ku skracovaniu bedrovo - driekového svalu (m. iliopsoas) a oslabeniu sedacích (gluterálnych) svalov, čo sa premieta do nesprávnej polohy panvy a chrbtice. Základným svalom zapájaným pri step aerobiku je práve m. iliopsoas, ktorý by sa pri nesprávnom výbere cvičení mohol ešte viac skracovať, čím by sa prehĺbila vyššie uvedená svalová dysbalancia. Tomuto problému môžeme predísť dôsledným strečingom iliopsoasu na každej hodine a cieleným posilňovaním sedacích svalov a svalov zadných stehien v posilňovacom bloku. Pri choreografických blokoch zaraďujeme často krok „leg curl“, pri ktorom dochádza k natiahnutiu iliopsoasu a zapojeniu sedacích svalov a svalov zadnej časti stehien. Druhým problémom môže byť nerovnomerné zaťaženie oboch končatín. Pri stavbe choreografie je nevyhnutné aby sa jednotlive cvičenia i celé bloky robili na obe nohy (strany) rovnako. Inak by to malo za následok nerovnomerné zaťaženie jednej končatiny, čo by častejším opakovaním mohlo z dlhodobého hľadiska vyvolať problémy.